V galérii drieme nastražené prostredie a čaká, kým ho oživíš. Je hladné po ľudskej prítomnosti. Naplní sa, keď mu vystavíš svoje telo a naleješ doň svoj obsah. Ak ho pustíš, prejde tvojou pokožkou, sliznicami, rohovkami aj vnútorným uchom. Bude sa ťa bezprostredne týkať, až ťa celkom pohltí. Vo vnútri stretneš hmotu, hladkú aj priečne pruhovanú, zrejúcu a mokvavú. Okúsiš hustnutie vlákien a chvenie tkanív, zažiješ poddajnosť kostí aj neoblomnosť gravitácie. V útrobách ti neostane nič iné, len sa spoľahnúť na zmysly. Obídu myseľ, neuvidia zmysel; vrátia ťa do záhybov vlastného tela. Nič sa nedozvieš, ale niečo snáď pochopíš. Spomenieš si, že si hmota ako každá iná, viazaná na tie isté cykly, ako zvyšok živého a zomierajúceho sveta. Na tom, že si tu, nemáš predsa vinu, ani zásluhu. Umy si chodidlá, budeš sa vyzúvať.

Už dobové neoavantgardy 60. a 70. rokov experimentovali s porušením ohraničenia plochy či s expanziou klasického maliarskeho média do intermediálnych prostredí, aby sa v rámci emancipačných snáh oslobodzovali od formálnych nárokov, ktoré boli kladené na tradičné formáty. Aktuálne dielo je príkladom rozšírenia maľby do priestorovej inštalácie. Kriticky sleduje estetiku, o ktorej sa povojnovým modernistickým jazykom rozpráva ako o takzvanej vrodenej štruktúre maľby.

Milota Havránková je jednou z najvýraznejších osobností v dejinách slovenskej povojnovej fotografie až do súčasnosti. Je takmer symbolickou postavou prezentujúcou povahu a rolu fotografie na konci 20. storočia. Pre jej tvorbu je príznačná pestrosť technologických, formálnych a myšlienkových prístupov, ale i široký záber umeleckých disciplín počnúc dizajnom, módou, cez knižné ilustrácie, monumentálne fotografie do architektúry, inscenovanú a výtvarnú fotografiu až k experimentálnemu filmu.

Komorná expozícia Gotickej tabuľovej maľby a plastiky predstavuje stredoveké sakrálne umenie v strednej Európe. Maľby a plastiky, ktoré pochádzajú z obdobia od konca 13. až po prvú tretinu 16. storočia, zároveň reprezentujú najstaršie umelecké artefakty v správe Galérie mesta Bratislavy.

Zimný arcibiskupský palác, v súčasnej klasicistickej podobe známy ako Primaciálny palác, dal postaviť arcibiskup Jozef Batthyány (1727 – 1799). Dokončený bol v roku 1781 a uhorským prímasom patril až do roku 1903, keď sa ho cirkevní predstavitelia rozhodli predať mestu. Primaciálny palác je úzko spätý s históriou Galérie mesta Bratislavy, ktorá v ňom do roku 1975 sídlila a v terajšej Justiho sieni na prízemí pravidelne prezentovala svoje krátkodobé výstavné projekty. Až do roku 1986, keď sa začala generálna obnova celej budovy, boli mestské výtvarné zbierky v rôznych podobách nainštalované najmä v reprezentačných priestoroch prvého poschodia.

Vystavený obraz Kráľovná anjelov je v zbierkovom fonde GMB, do ktorého bol administratívne prevedený v roku 1965 už ako majetok Mestského múzea v Bratislave, zaradený pod inventárnym číslom A2470. Pôvodná domnienka, že bol súčasťou interiéru kostola klarisiek v Bratislave kontinuálne od čias zrušenia rovnomenného kláštora v roku 1782, sa ukázala ako nesprávna.

Nová expozícia BIATEC. Keltská mincovňa, ktorú pripravil Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave (MÚOP) v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy (GMB) prezentuje miestne kultúrne dedičstvo prostredníctvom vizuálnych príbehov. Prepojenie architektonického riešenia relatívne malého priestoru s modernými digitálnymi technológiami prináša návštevníkom bohatý obsah v interaktívnom spracovaní.

Pre rýchlejšiu navigáciu použite filtre alebo pole vyhľadávania.