Panna Mária ako Kráľovná anjelov
Stála expozícia v Kaplnke sv. Jána Evanjelistu
Rýchla navigácia
Vystavený obraz Kráľovná anjelov je v zbierkovom fonde GMB, do ktorého bol administratívne prevedený v roku 1965 už ako majetok Mestského múzea v Bratislave, zaradený pod inventárnym číslom A2470. Pôvodná domnienka, že bol súčasťou interiéru kostola klarisiek v Bratislave kontinuálne od čias zrušenia rovnomenného kláštora v roku 1782, sa ukázala ako nesprávna.
O expozícii
Fotografia asi z roku 1897 – 1898, t. j. z čias pred regotizáciou veže kostola, ukazuje, že sa tam nenachádzal a do kostola ho priniesli až počas úprav na účely múzea a azda opäť aj ako funkčného liturgického priestoru. Vývoj udalostí – koniec vojny a víťazstvo socializmu v Československej republike – bol veľmi pravdepodobne príčinou toho, že kostol ostal opustený a na dielo – minimálne až do roku 1960 – pôsobilo počasie, vlhkosť, prach a špina, pričom na jeho hornej časti sa usádzali vtáky, ktoré ho pokryli hrubou vrstvou trusu. Odkiaľ tento monumentálny obraz do kostola klarisiek asi v roku 1943 priniesli nevieme, čo nám sťažuje prípadné určenie autorstva konkrétneho maliara, resp. jeho maliarskej dielne, prípadne okruhu. Vieme však, že svojimi úctyhodnými rozmermi predstavuje plošne (28,25 m2) zatiaľ najväčší známy barokový obraz na Slovensku. Ikonograficky ide o veľmi zriedkavý typ – malý Ježiško s lukom ako súčasť koncentrovaného mariánskeho obsahu, čo nasvedčuje tomu, že objednávateľom diela, ako aj miestom určenia musel byť kláštor alebo kostol patrocínia Kráľovnej anjelov, resp. rehoľa, ktorej mariánska úcta bola podstatnou súčasťou jej spirituality. Poslaním sakrálnych obrazov tohto druhu je vizualizácia konkrétneho teologického obsahu so všetkými danosťami jeho kanonizovanej podoby, čo umelcom uľahčovali rôzne ikonografické príručky s grafickými predlohami, hojne rozšírené najmä v baroku, alebo už existujúce umelecké diela. V našom prípade bolo možné nájsť takmer úplne identické zobrazenie archanjela Rafaela na maľbe Sebastiana Ricciho (1659 – 1734).
Kompozičná výstavba diela zobrazuje úplne hore tróniaceho Boha Otca s Duchom Svätým, pod nimi centrálne je anjelskými chórmi uctievaná sv. Bohorodička so Synom Božím. Adorujúce anjelské chóry sú hierarchicky zoradené (spolu ich je deväť, štyri zľava a päť sprava): 1. serafíni, cherubíni, tróny; 2. panstvá, mocnosti, sily; 3. archanjeli, kniežatstvá, anjeli. Vľavo dolu je archanjel Rafael, pomocník v núdzi, zachraňujúci človeka pred pádom, stratou Božej milosti a pred nástrahami diabla, v strede sa ako strážca nad pustou zemeguľou obtočenou hadom, ktorá je v moci zla kvôli dedičnému hriechu symbolizovanému jablkom, vznáša archanjel Gabriel. Ježiškov šíp prestrelil hadovu hlavu, čo symbolizuje konečný triumf Božieho Syna nad Satanom a jeho dielom (druhý príchod Ježiša na konci vekov, keď mu všetko vrátane smrti bude definitívne podrobené). Vpravo víťazí archanjel Michael – quis ut Deus/kto je ako Boh? – nad pekelnými silami, zvrhávajúc ich do večného ohňa. V oblakoch tróniaca je Matka Božia – bez poškvrny – Immaculata ako spolupracovníčka na diele spásy – od vekov Bohom vyvolená, čiže REGINA ANGELORUM, KRÁĽOVNÁ ANJELOV.
O reštaurovaní
Celé desaťročia bolo dielo uložené v depozitári Galérie mesta Bratislavy a jeho stav sa postupne zhoršoval. Bolo potrebné zasiahnuť. Získaním finančnej podpory z grantového systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sme dokázali zrealizovať prvé tri etapy reštaurovania.
V prvej etape sme dielo stabilizovali pomocou celoplošného prelepu aj cez vrstvu špiny – depozitov na jeho povrchu. Papierový prelep sme aplikovali počas postupného rozvíjania obrazu a jeho opätovného navíjania teraz už na valec vhodného priemeru (50 cm). Po tejto prvotnej stabilizácii sme už mohli s dielom bezpečne zaobchádzať a uskutočniť prípravu na jeho dubláž – nažehlenie na nové plátno. V prvej etape sme z reverzu diela museli odstrániť nepôvodnú vrstvu náteru, ktorá bola prakticky nerozpustná, a tak sme ju spolu s rôznymi záplatami odstraňovali veľmi prácne – mechanicky. Dielo sme opäť previnuli a odstránili papierový prelep. Povrch sme očistili od veľkej vrstvy holubieho trusu, ktorá pokrývala hlavne dolnú časť obrazu. Ohrozené oblasti maľby sme pre bezpečnú manipuláciu opäť prekryli lokálnymi papierovými prelepmi.
V tomto štádiu bolo možné konštatovať, že nosič diela je zošitý z ôsmich zvislých pásov plátna, pričom švy sú viditeľné z averzu aj reverzu. Dielo bolo zrejme kvôli jednoduchšiemu transportu v minulosti necitlivo poskladané, tak ako sa skladá veľká plachta. Na hranách skladov farebná vrstva odpadla. Veľké poškodenie spôsobilo aj navinutie na príliš malý priemer valca a jeho zloženie z viacerých častí. Plocha obrazu sa tak mechanicky deformovala a k ďalšiemu poškodeniu prispelo aj neskoršie zatečenie vodou. Maľba bola však napriek mechanickým poškodeniam lokálneho rázu dobre zachovaná. UV luminiscencia a analýza vzoriek realizovaná v Chemicko-technologickom oddelení Pamiatkového úradu SR preukázala, že dielo je sekundárne premaľované.
Dublovacie plátno je zošité z dvoch častí. Ručné nažehľovanie diela na impregnované plátno s použitím termoplastického adhezíva sme realizovali v dvoch krokoch – najprv z pohľadovej strany pre lepšiu kontrolu procesu a potom ešte raz z reverzu. Atypické zadanie si vyžadovalo tvorivý prístup a originálne riešenia sprievodných problémov spôsobených rozmermi diela, možnosťami a stavom prostredia, v ktorom sa reštaurovanie realizovalo. Tretia etapa bola prípravou vhodného podrámu a ďalšieho optického výskumu zachovania originálu a jeho sekundárnych premalieb či opráv. Štvrtá etapa v roku 2014 pozostávalo zo samotnej reintegrácie výtvarného diela – odstraňovania sekundárnych zásahov na maliarskej vrstve originálu a nového tmelenia. Posledné tri sezóny (2015 – 2017) bolo dielo ešte lokálne dočisťované od olejových premalieb a retušované napodobivou a čiarkovanou retušou s použitím techniky akvarelu a gvašu. Povrch sme nalakovali damarovým lakom s prídavkom bieleného vosku. Nakoniec sme obraz zvinutý transportovali do kaplnky a až tu ho napli na podrám.
Dielo pod vedením Mgr. art. Barbary Davidson, ArtD., v prvej etape reštaurovali Anna Gregová, akademická maliarka, a Mgr. Zuzana Jakabová, akademická maliarka. V druhej etape sa k nim pripojila reštaurátorka Marica Ďuricová, akademická maliarka. V ďalších etapách pokračovali v reštaurovaní reštaurátorky GMB. Kurátorkou zbierky starého umenia v GMB, ktorá spolupracovala na výskume diela, je Mgr. Jana Luková. Výsledky jej umelecko-historického výskumu diela sú súčasťou sprievodnej reštaurátorskej dokumentácie v archíve GMB. Výskum odobratých vzoriek spracovala Ing. Jana Želinská, PhD., v Chemicko-technologickom oddelení Pamiatkového úradu SR. Na fotografickej dokumentácii spolupracoval Mgr. art. Peter Homola a stolárske práce vykonali Ing. Peter Varga a Ing. Jozef Manco. Za pomoc pri manipulácii s dielom patrí vďaka technickému oddeleniu GMB a ochotným jednotlivcom nielen z radov zamestnancov GMB.
Priestor na prezentáciu diela poskytla a pre inštaláciu obrazu stavebno-technicky upravila Rehoľa menších bratov františkánov. Pri inštalácii odborne spolupracoval Ing. arch. Damián Berec a jej realizáciu viedol Ing. Ján Grega.
GMB a kolektív reštaurátoriek vyslovuje úprimné poďakovanie všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na pomoci pri prácach na diele v jednotlivých etapách a najmä na jeho inštalácii, predovšetkým však Ing. Jánovi Gregovi s rodinou, bez ktorého metodickej, výkonnej a aj materiálnej pomoci by tu obraz nikdy nevisel, Ing. arch. Damiánovi Berecovi, akademickej maliarke Marici Ďuricovej, akademickému sochárovi Tomášovi Luptákovi, doc. Vladimírovi Plekancovi, akademickému maliarovi, Mgr. art. Anne Nosáľovej a kolegom z galérie.