Haptická ozvena. Príroda, telo, politika v umení bývalej Juhoslávie a Československa.

Komorná expozícia Gotickej tabuľovej maľby a plastiky predstavuje stredoveké sakrálne umenie v strednej Európe. Maľby a plastiky, ktoré pochádzajú z obdobia od konca 13. až po prvú tretinu 16. storočia, zároveň reprezentujú najstaršie umelecké artefakty v správe Galérie mesta Bratislavy.

Nová expozícia BIATEC. Keltská mincovňa, ktorú pripravil Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave (MÚOP) v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy (GMB) prezentuje miestne kultúrne dedičstvo prostredníctvom vizuálnych príbehov. Prepojenie architektonického riešenia relatívne malého priestoru s modernými digitálnymi technológiami prináša návštevníkom bohatý obsah v interaktívnom spracovaní.

Projekt "Pasáž" predstavuje akúsi symbolickú "skratku naprieč svetmi", v ktorých existujeme či pobývame: cez svet faktický, reálny, do sveta ľudskej kultúry, kde je skutočnosť zamieňaná za skutočnosť inú - virtuálnu - za skutočnosť slova, textu, znaku, symbolu, obrazu a potom späť.

Už dobové neoavantgardy 60. a 70. rokov experimentovali s porušením ohraničenia plochy či s expanziou klasického maliarskeho média do intermediálnych prostredí, aby sa v rámci emancipačných snáh oslobodzovali od formálnych nárokov, ktoré boli kladené na tradičné formáty. Aktuálne dielo je príkladom rozšírenia maľby do priestorovej inštalácie. Kriticky sleduje estetiku, o ktorej sa povojnovým modernistickým jazykom rozpráva ako o takzvanej vrodenej štruktúre maľby.

Inštalácia Totemy pozostáva zo série piatich unikátnych sôch zo spálených kníh na betónových podstavcoch. Jednotlivé tituly kníh však nie sú rozpoznateľné, v procese pálenia sa zliali do celistvého sochárskeho diela, ktoré sa vzťahuje k známym geometrickým formám, napr. Brancusiho podstavcovým sochám, a obsahovo sa prepája so sociálnymi utópiami v tradícii umeleckých avantgárd futurizmu či konštruktivizmu. Autorky, ktoré systematicky analyzujú režimy patriarchálne konštruovanej ženskej reprezentácie, pracujú s knihami ako so symbolmi gramotnosti, ktorá je považovaná za, povedzme, mužský, nespochybniteľný znak pokroku. Z kníh, ktoré v novom vertikálnom usporiadaní a krehkosti obhorenia komponujú špecifické majestátne objekty, vytvorili akési iracionálne, len ťažko verbalizovateľné totemické figúry jazyka sochárskeho diela.

Telo právom priťahuje našu pozornosť ako obojsmerné rozhranie medzi psychickým a sociálnym aspektom nášho bytia. Jeho ambivalencia spočíva predovšetkým v tom, že funguje ako clona, ktorá ľudí buď vzájomne rozdeľuje a tým podporuje ich individualitu, alebo naopak, ľudí prepája, čím spolukonštituuje sociálnu, prípadne intímnu sféru našej existencie tu a teraz.