Kým voda nezmyje breh

V objektovej inštalácii Land Records (2025) Nguyễn poetickým narúšaním časopriestoru pretavuje mýtus vzniku krajiny svojich predkov cez perspektívu dlhej histórie koloniálneho násilia. Jeho neskorších dôsledkov a prejavov sa dotýka aj novovzniknutý film Hranice našej bolesti (2025), ktorý prostredníctvom kritickej fabulácie odráža existenciálne pocity a skúsenosti druhej generácie slovensko-vietnamskej komunity na území Slovenska. Film sa dotýka tém domova a spolupatričnosti, a nepriamo apeluje na vytrácajúcu sa schopnosť ľudskej empatie.

Nguyễn sa svojou tvorbou často vzťahuje k textovým a vizuálnym obsahom, ktoré nachádza v oficiálnych dobových štátnych archívoch a médiách, silno podfarbených rasistickým a xenofóbnym naratívom. Tento materiál, ktorý spochybňuje falošnú deklaráciu koloniálnej nevinnosti postsocialistických krajín stredoeurópskeho regiónu, sa pre ňu stáva odrazovou plochou. Hľadaním a prezentáciou potláčaných hlasov vzdáva hold odolnosti marginalizovaných komunít a upriamuje našu pozornosť na silu a potrebu kolektívneho, ale aj individuálneho vzopretia sa.

Tvorivým impulzom Kvet Nguyễn je hľadanie vizuálneho jazyka, ktorý by dokázal zachytiť napätie kolektívnej traumy a zároveň túto skúsenosť pretaviť smerom k vízii lepšej, spravodlivejšej budúcnosti. Nguyễn programovo hľadá a vytvára aj priestor na snívanie, nádej a vyjadrenie túžob, ktoré by mohli slúžiť ako katalyzátor zmeny.

Táto rozsiahla samostatná prezentácia prepája tvorbu z posledných rokov s novými dielami vytvorenými špeciálne pre výstavu, vrátane filmovej doku-fikcie Hranice našej bolesti (2025). Na výstave zaznievajú aj hlasy a slová pedagóga Omara Beirutiho, multidisciplinárnej umelkyne Shivone Dominguez Blaščíkovej, artivistky Kim Kony a hudobníčky Adely Mede. Špeciálne miesto bude vyhradené aj sérii inscenovaných portrétov členov vietnamskej a kubánskej diaspóry v Čechách v 80. rokoch na ikonických fotografiách Libuše Jarcovjákovej.

KVET NGUYỄN (Hoa Nguyễn Thị, *1995 Nové Zámky, SK) je výtvarná umelkyňa, doktorandka na Katedre fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej multidisciplinárnej tvorbe sa primárne zaoberá témou inakosti v kontexte postsocialistických krajín strednej a východnej Európy, a širších geopolitických súvislostí. Metódou autoetnografickej teórie reflektuje otázky dvojitej kultúrnej identity cez kategórie pamäti, migrácie, exilu a túžby. Nguyễn získala Cenu Oskára Čepana za rok 2024 (spoločne so Svetlanou Fialovou, Paulou Malinowskou a Tomášom Moravanským) a v roku 2024 absolvovala rezidenčný pobyt v Delfina Foundation v Londýne. Je autorkou autobiografickej eseje Všetko, čo nás spája (2024). Najnovšie sólo a skupinové projekty realizovala v Galérii 35m2 (Praha, CZ), tranzit.sk (Bratislava, SK), The Július Koller Society (Bratislava, SK), Kunsthalle Bratislava (SK), VCCA (Hanoj, VN) a Center A (Vancouver, CA).