Klaudia Kosziba: Pred premenou

Námety malieb často zobrazovali náhrobky napadnuté fosforeskujúcimi hubami, čo bolo v súlade s daným priestorom a negatívnym dianím v spoločnosti. Maľby obsahovali obrazovú vrstvu naviac, paradoxne, vyjavujúcu sa v tme. Tvorili metaforu možností uvidenia, ktorá je odvekou maliarskou témou.
Druhá výstava Pred premenou je umiestnená voči prvej cez spoločný dvor na samom vrchu budovy paláca. Tento prechod z tmy na svetlo je zvlášť tematizovaný nastavenými svetelnými podmienkami priestoru. Univerzálne možnosti zvrátenia daného stavu majú svoje konzekvencie, ktoré sa najpriamejšie ukážu v hraničných situáciách navodených zväčša paradoxom alebo situáciou, ktorá nie je pod ľudskou kontrolou, ako to činia antické tragédie.
Klaudia Kosziba si okrem iných vybrala tému Aktaióna a Diany z Tretej knihy Ovídiových Premien. Pre maliarstvo a sochárstvo je to stará téma, brilantne spracovaná napríklad na metópach chrámu v Selinunte na Sicílii alebo Tizianom (Smrť Aktaióna, 1559 – 1575), s ktorým autorka vedie dlhoročný tvorivý dialóg. V tomto príbehu je lovec Aktaión po tom, ako videl kúpajúcu sa bohyňu, potrestaný premenou na srnca, ktorého pohltia vlastné psy.
V rámci celku usporiadania Premien sa ukazujú kroky a pohľad Aktaióna vystopovateľné napriek zdaniu jeho nevinnosti, čo je blízke Leibnizovej vete o dostatočnom dôvode, nihil est sine ratione. Panenská bohyňa Diana nevinné nepozná. Uvidenie bohyne pretína dostatočný dôvod, čo pre neskorší kresťanský svet zahŕňa pojem milosti.
Prevrátenie následku a príčiny, after pred before, je ašpiráciou dokonalosti malieb, svetla prichádzajúceho odspodu, zobrazujúceho rozpadnuté reliéfy, a tak vytvárajúceho stred medzi dvomi úrovňami sveta.