FOSSORA

28. 9. - 19. 11. 2023

Nachádzame sa vo svete, v ktorom environmentálne dôsledky priemyselnej revolúcie cítime a vidíme všade okolo nás. Zbavení dohľadu bohov sme si ako modernistickí ľudia adoptovali presvedčenie, podľa ktorého je príroda niečím pasívnym, oddeleným od nás a odkázaným na mysliaci subjekt – človeka, ktorý sa nachádza v centre všetkého a má moc ju formovať a pretvárať. Táto predstava má pôvod už v novovekom myslení a stojí za ňou Descartesova myšlienka oddeľujúca mysliaceho ducha od hmoty alebo, presnejšie povedané, od prírody. Napriek jej nespochybniteľnému prínosu kladie toto odlúčenie obrovské výzvy pre súčasné environmentálne myslenie o našom vzťahu k prírode vo všeobecnosti.
Výstava FOSSORA nás už samotným názvom pozýva uvažovať nanovo o tejto téme, avšak namiesto negatívnych prognóz budúcnosti nás vedie do histórie – privádza nás do stálej expozície s názvom Stredoeurópske barokové maliarstvo a sochárstvo v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy, v ktorej je prítomnosť prírody neprehliadnuteľná.
Samotný názov je pritom prebratý z albumu speváčky Björk z roku 2022. Ide o novotvar pochádzajúci z latinského slova „fossore“, teda kopáč (anglicky „a workman in a mine, a digger“). Björk tomuto slovu dáva feminizujúci podtón, transformuje ho a zbavuje maskulínnych asociácií. Ako uvádza samotná speváčka, „v skratke to znamená tá, ktorá kope (do zeme)“.
Pre výstavu v Galérii mesta Bratislavy slúži slovo fossora ako konceptuálny rámec – zastupuje súčasné volanie po obnove vzťahu ľudí a prírody. Prostredníctvom dvanástich umelcov a umelkýň vstupuje kurátorský výber do stálej expozície stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva a otvára spomínanú tému v dialógu medzi minulosťou a prítomnosťou. V tomto plodnom rozhovore je možné sledovať nielen premenu umeleckých prístupov vo vzťahu k prírodným motívom v tvorbe súčasných autoriek a autorov, ale v druhom pláne aj politické, sociologické či environmentálne kontexty vývoja našej spoločnosti.
Samotné autorky*ov spája napríklad snaha o zdôraznenie imaginácie, intimity, telesnosti či zmyslovosti, tematizovanie ženskej identity cez prírodnú symboliku, projektovanie mentálnych aktivít do prírodného motívu či záujem o materialitu a biomorfizované tvaroslovie. Ich uvažovaniu je zároveň vlastné odmietnutie romantizujúceho konceptu prírody a idealizmu v prospech novej citlivosti a prirodzenej empatie k mimoľudskej sfére.
Autori*ky: Katarína Bajkayová, Šimon Chovan, András Cséfalvay, Katarína Hrušková, Jaroslav Kyša, Paula Malinowska, Lucie Svoboda Mičíková, Svätopluk Mikyta, Lucia Papčová, Rastislav Sedlačík, Denisa Slavkovská, Adam Šakový
Foto: Leontína Berková
Projekt finančne podporila Nadácia mesta Bratislavy.

Oči dokorán pre Degrowth

Podcast

Degrowth je nenápadná intervencia Jaroslava Kyšu v stálej expozícii barokového umenia v Mirbachovom paláci v GMB. Dielo je súčasťou výstavy Fossora, v kurátorskej koncepcii Erika Vílíma, ktorá nanovo prehodnocuje vzťah človeka k prírode. Objekt zasadený do stálej expozície vytvára pomyslený dialóg medzi ponímaním prírody v minulosti a jej súčasnou podobou v dielach nielen Jaroslava Kyšu. Viacerí autori okrem novodobého znázornenia prírody otvárajú dôležité politické, sociologické či environmentálne témy, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou jej aktuálneho stavu.
Detail

Na stiahnutie

Tlačová správa

plagát