Objednávateľmi umenia boli v tom čase predovšetkým vysokí svetskí a cirkevní hodnostári, ktorí využívali barokové výtvarné prostriedky na prezentáciu svojho statusu. Mecenášstvo bolo zároveň častým dôvodom, pre ktorý umelci prichádzali do Bratislavy.
Vynikajúcim majstrom, ktorý sa usadil v dnešnom hlavnom meste, aby pôsobil v službách arcibiskupa Imricha Esterházyho, bol Jozef Kurtz. Popri portrétovaní prímasa pracoval aj na iných cirkevných objednávkach. Jedným z najzaujímavejších Kurtzových diel v zbierkach GMB je vyobrazenie sv. Jána Nepomuckého. Na tomto obraze môžeme sledovať nenútené prepojenie dominantného sakrálneho motívu so svetským motívom – Bratislavský hrad v pozadí.
Tvorba talentovaného maliara Franza Antona Palka je v expozícii zastúpená dvojicou pôsobivých oltárnych obrazov z bratislavského kostola klarisiek: Zvestovanie Panne Márii a Svätá Klára. Okrem týchto dvoch rozmerných plátien sa tu nachádzajú aj komornejšie olejomaľby, zobrazujúce opäť sv. Jána Nepomuckého a sv. Huberta.
Z portrétistov narodených a pôsobiacich v Bratislave vynikal Daniel Schmidely, ktorému sa dali portrétovať nielen mnohí aristokrati, ale aj členovia panovníckej rodiny. Portrét Johany de Walderode patrí medzi päť najkvalitnejších prác z portrétnej série tzv. Modrých dám a zároveň je jedným z dvoch diel signovaných samotným maliarom.
Sochárska tvorba je v stálej expozícii zastúpená prevažne neznámymi umelcami. Vzácnou výnimkou sú precízne rezbársky spracované plastiky Sv. Jána Krstiteľa a Sv. Jána Evanjelistu, ktoré vytvoril Andreas Johann Eglauer, a diela Kapucín a Charakterové hlavy Franza Xavera Messerschmidta, charakteristické fascinujúcim realistickým prevedením.