Oči dokorán pre Zimný večer

Maliarska cesta Edmunda Gwerka sa po akademických štúdiách v Budapešti v dvadsiatych rokoch minulého storočia postupne vykryštalizovala do podoby mysticizmom podfarbeného neskorého expresionizmu vyjadrujúceho živelnú silu prírody a panteistický obraz sveta dokonalej symbiózy človeka, prírody a kozmu.

Slovenský kraj, najmä štiavnické hory a Sitno, ho inšpiroval k veľkolepým vírivým krajinomaľbám, maliarskym symfóniám pripomínajúcim dynamické krajinárske vízie. Gwerk bol mimoriadne komplikovanou umeleckou osobnosťou. Spájali sa v ňom rozporuplné túžby a vlastnosti a protichodné boli aj jeho zámery a ciele. Svoj život žil naplno, či už v úplnej samote v štiavnickej prírode, alebo vo víre diania v európskych mestách.

„Edmund Gwerk bol zakorenený v prostredí Banskej Štiavnice a cez tento mikrokozmos vnímal aj celý vesmír. Krajinu v okolí Štiavnice dokázal prežívať takým spôsobom, ktorý mu otváral široké horizonty – nielen doslovne v prostredí krajiny, ale aj duchovné horizonty,“ hovorí historička umenia Zsófia Kiss-Szemán.

Tvorbu Edmunda Gwerka podrobila výskumu, ktorého výsledkom je aj aktuálna výstava Paralely a Paradoxy v Galérii mesta Bratislavy, ktorá predstavuje 80 vrcholných diel tohto autora a podáva obraz o jeho tvorbe od 20. do 40. rokov minulého storočia.

Maľba Zimný večer patrí k súboru diel, ktoré Gwerk vytvoril koncom 20. rokov. Na jar v roku 1927 sa odsťahoval na štrnásť mesiacov na kopanice v okolí Banskej Štiavnice. „Tam v kuse maľoval a chystal sa na svoju bratislavskú výstavu, ktorá bola v novembri 1928. Práve vtedy vytvoril najkrajšie a skutočne veľkolepé diela, ktoré zachytávajú charakter banskoštiavnickej prírody,“ dodáva kurátorka.