Oči dokorán pre správu a uchovávanie zbierok

V roku 2023 galéria spolu s Múzeom mesta Bratislavy získali nové priestory pre svoje zbierky. S ošetrovaním plesňami napadnutých deponátov sa však začalo už oveľa skôr. Galéria najprv vytvorila dočasný depozitár vo vlastných, pôvodne výstavných priestoroch. Kvôli náročnosti procesov záchrany zbierkových predmetov posilnila svoje reštaurátorské oddelenie. V roku 2022 sa začala spolupráca reštaurátorského oddelenia s odborníkmi z Ústavu molekulárnej biológie SAV. Prečo to bolo potrebné a čo je karanténna stratégia, rozprávajú vedúca reštaurátorského oddelenia GMB Barbara Davidson a mikrobiológ Domenico Pangallo z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

➤ So záchranou diel a ich sťahovaním do lepších podmienok ste v galérii začali ešte predtým, než sa začali prestavovať priestory na nové depozitáre. Situácia bola zrejme už dosť neúnosná.

Barbara Davidson: Keď máte v zlých podmienkach uložené zbierky, nemôžete čakať, že niekto niekedy vybuduje nový depozitár, musíte konať. Vedenie galérie sa pokúšalo získať financie na zlepšenie spôsobu ukladania zbierok dlhodobo.

Situácia začala byť kritická, keď sme si všimli, že na niektorých dielach začínajú rásť plesne. Preto už v roku 2016 sme urobili prvý krok a rozhodli sme sa, že na úkor stálej expozície vytvoríme dočasný depozitár v Pálffyho paláci. Ďalším krokom bolo, že mesto našlo v rozpočte peniaze na reštaurátorky, ktoré mali začať ošetrovať napadnuté diela a postupne ich sťahovať z kontaminovaného depozitára.

➤ Čo sťahovanie predstavovalo?

Diela museli byť najprv ošetrené. To sme realizovali v spolupráci so SNG, ktorá má takzvanú fumigačnú komoru na Zvolenskom zámku. Diela sme vozili a ešte ich dodnes vozíme do Zvolena, kde sú ošetrené etylénoxidom, ktorý by mal plesne zabiť. Komora však má obmedzené rozmery, ktoré dovolia ošetriť obrazy len do určitej veľkosti. Diela sa potom prinesú späť do galérie, kde na nich pracujú reštaurátorky, pretože napadnutie je stále viditeľné aj po vyhubení plesní.

➤ Aké parametre mali teda spĺňať nové depozitáre?

Depozitáre musia spĺňať základné podmienky. Teda, že sa tam musí zmestiť celá zbierka. Napríklad Galéria mesta Bratislavy má 35-tisíc zbierkových predmetov a Múzeum mesta Bratislavy tiež potrebuje depozitár, preto bolo treba nájsť dostatočne veľký a vyhovujúci priestor. Depozitár musí mať vybavenie mobiliára, kde sa budú vešať obrazy a tak ďalej.

V starom depozitári nebola kontrolovaná klíma. Aj keď sme ju zmerali, nevedeli sme ju regulovať. Bolo tam príliš vlhko alebo príliš zima, diela, samozrejme, trpeli a začali sa šíriť plesne.

➤ Ako sa reguluje klíma v depozitári?

Klíma sa reguluje podobne ako doma, v zime si prikúrite, v lete chladíte. Okrem toho máte meracie prístroje, ktoré zaznamenávajú priebeh teploty a vlhkosti, máte systém, ktorý čistí vzduch, aby tam nebol prach a aby sa nešírili nežiadané mikroorganizmy. Proste kontrolované prostredie, ktoré je však energeticky náročné.

➤ Kedy ste si uvedomili, že potrebujete pomoc vedcov pri záchrane diel, ktoré presiahli rozmer fumigačnej komory?

Pri dielach, ktoré sa nedali ošetriť pre svoj veľký formát, nemôžeme riskovať, že ich len poutierame a spojíme s dielami, ktoré už prešli fumigáciou a náročným reštaurátorským procesom. Preto sme rozmýšľali nad tým, ako dosiahnuť čistotu týchto diel.

Samozrejme, máme kolegov, ktorí sa tým zaoberajú po jednotlivom diele, ale ten postup ošetrenia je dosť náročný, časovo, finančne, aj technologicky a my tých diel máme pomerne veľa. Dozvedela som sa, že existuje pán, ktorý sa zaoberá kultúrnym dedičstvom a jeho ošetrovaním z konzervačnej aj vedeckej stránky a ten tu dnes sedí s nami.

➤ Pán Pangallo, ako vznikla myšlienka karanténnej stratégie?

Keď mi Barbara poslala prvý mail. Ako mikrobiológovia a molekulárni biológovia sa dlhodobo zaoberáme znehodnocovaním kultúrneho dedičstva. To nie sú len obrazy, ale aj kamenné sochy, kostoly, knihy. Teraz práve riešime veľký európsky projekt na knihy.

S Barbarou sme sa stretli, prispôsobili naše analyzačné vzory a už sme zhruba vedeli, ako budeme proces realizovať. Starý depozitár naozaj nebol dobrý, nachádzali sa tam predmety rôznych typov, napríklad plátna, epoxidové aj sadrové sochy. Mikrobiologická analýza, ktorú diela podstúpili, znamená zistenie koncentrácie mikroorganizmov na centimeter štvorcový.

Ďalším krokom bolo, že sme navštívili nový depozitár na Vajnorskej ulici, kde sme tiež spravili analýzu vzduchu, aby sme vedeli, či sú tam dobré podmienky. Analýza dopadla veľmi dobre.

➤ Aké sú ideálne podmienky v novom depozitári na vlhkosť vzduchu a teplota, ktoré by sa mali udržiavať počas karantény?

Barbara Davidson: V karanténe sme zadefinovali veľmi presné podmienky, na ktorých dodržiavaní trváme. Tým, že ide aj o vedecký výskum, musí byť uskutočnený na základe presných hodnôt. Čiže vlhkosť vzduchu by mala byť 50 % plus mínus 5 % a teplota by sa mala pohybovať okolo 20°C, plus mínus 2°C.

To je, samozrejme, veľmi energeticky náročné, keď si zoberieme, aké sú vonkajšie klimatické podmienky. Takéto presné podmienky si môžu dovoliť len v múzeách, ktoré sú bohaté, teda najmä zahraničné.

Samozrejme, vnímame aj svet, v ktorom aktuálne žijeme. Energetická, ekonomická kríza, prinútila kolegov v zahraničí rozmýšľať nad tým, či sú takto nastavené hodnoty naozaj nevyhnutné. Pre nás je to samozrejme nevyhnutné pri tomto výskume, aby sme nenakazili čisté diela tými kontaminovanými.

Ale zároveň sme si vedomí toho, že v roku 2022 sa Zväz nemeckých múzeí spolu so Zväzom reštaurátorov zamysleli nad tým, či je možné v tomto smere ušetriť. Prišli s myšlienkou klimatického koridoru, ktorý berie ohľad nielen na zbierky, ale aj na ľudí, ktorí musia byť vo výstavných priestoroch so zbierkami. Takže miesto single set point, čiže jednotného čísla, je tu koridor, ktorý je dual set, čiže v rozpätí dvoch stanovených hodnôt.

Pre výstavy boli hodnoty nastavené od 18°C do 26°C a vlhkosť by sa mohla pohybovať v rozpätí 40 až 60 %. Pre depozitáre, kde nie sú ľudia permanentne, je spodná hranica 15 °C. To ale znamená, že to nemusí byť vhodné pre všetky typy zbierok, a je na správcoch zbierok a konzervátoroch-reštaurátoroch, ktorí to musia posúdiť individuálne.

➤ Verili ste od začiatku, že táto stratégia bude fungovať?

Domenico Pangallo: Samozrejme. Ak predmety očistíme a potom ich dáme do čistého depozitára, nie je tam nič, čo môže predmety pokaziť.

Ďalšia veľmi dôležitá vec je, že predmety treba v nejakých časových intervaloch monitorovať. Nemôžeme ich len uložiť do nového depozitára a nechať tak. Pravidelne ich monitorujeme, či koncentrácia mikroorganizmov vo vzduchu je optimálna.

➤ Ako dlho tento proces už trvá?

Začali sme s tým na konci roku 2022. Vtedy sme zistili, že nám bude stačiť aj trojmesačná karanténa. Od prvého pokusu v roku 2022 prebehlo už 6 etáp a spolu sme ošetrili množstvo vecí. S každou novou karanténou sa meria čistota vzduchu, či tam je požadovaná nízka úroveň mikroorganizmov, aby sme mohli diela, ktoré už boli ošetrené, spojiť s dielami, ktoré prešli fumigáciou v spoločnom priestore.

➤ Predpokladám, že diela sa čistia dezinfekčnými prostriedkami, ktoré zabijú mikroorganizmy, ale nie sú škodlivé pre samotné diela.

Barbara Davidson: Áno, najprv sa objekty vysávajú. Čiže ak sú pozorovateľné výkvety plesní, tak si kolegyne Anna Nosáľová-Zdravecká a Katka Vaneková oblečú ochranné obleky, aby sa samy neinfikovali. Zoberú vysávač s HEPA filtrom, aby sa nešírili spóry do vzduchu, a dielo dôkladne povysávajú, potom ho ošetria chemickými prostriedkami. Prostriedky používame dva, ajatin a incidín, pričom jeden je vhodnejší na podrámy obrazov a druhý je málo nebezpečný, takže sa s ním dá ošetriť aj obrazová plocha.

Práve to je pre nás determinujúce – pracujeme s výtvarnými dielami, ktoré sú citlivé, a nemôžeme narábať s dezinfekčnými prostriedkami ako v domácnosti. Čiže najprv sa diela očistia mechanicky na mieste v špinavom depozitári, potom idú do karantény, ktorá je vyslovene oddelená od ostatných priestorov depozitára. Až potom, keď Domenico príde a odmeria, že je to v poriadku, diela umiestnime do depozitára.

➤ Koľko diel takto prešlo karanténou?

Ku dnešnému dňu bolo takto ošetrených 234 kusov veľkorozmerných obrazov a niekoľko sôch, pretože aj na sochách bohužiaľ rastú plesne.

Domenico Pangallo: A nie iba plesne.

➤ Môžu plesne poškodiť kamenné sochy?

Domenico Pangallo: Kamenné sochy v exteriéri tiež napádajú mikroorganizmy, nie sú to plesne, ale patria medzi huby. Volajú sa meristematic fungi, sú zvyknuté prežiť v extrémnych podmienkach a vedia vytvoriť kyslé prostredie, ktoré robí do kameňa diery. Ale máme aj huby v drevených sochách, ktoré môžu byť naozaj problém, pretože vedia drevo celkom rozložiť.

Rôzne mikroorganizmy sa nachádzajú skoro všade. Stretol som sa aj s tými najstaršími, ktoré sa volajú Archea, objavili sme ich v dlažbe v Santiagu de Compostela v Španielsku. Aj napriek tomu, že sa s nimi môžeme stretnúť všade, pre galérie je dôležité, že vieme obmedziť ich rast. Treba mať však na zreteli, že aj keď sa v priestore nachádzajú len spóry plesní, znamená to, že pri ideálnych podmienkach vedia rásť.

➤ Takže kontrolovaným prostredím zamedzujete tomu, aby došlo k rastu. Aké výsledky priniesla karanténa pre prvých 200 diel, ktoré ňou prešli?

Karanténa funguje aj preto, lebo Barbara ju vie veľmi presne monitorovať. To sa nekončí len jednorazovým skontrolovaním, treba ju kontrolovať stále.

➤ Čo v prípade, že vidíte, že sa niekde niečo začne množit? Pričom na ostatných predmetoch to napríklad nie je. Aký môže byť dôvod?

Napríklad v depozitári, ktorý má nízku teplotu aj nízku vlhkosť, môžu byť mikroorganizmy, ktoré sa volajú xerofilné mikroorganizmy, ktoré na život nepotrebujú toľko vody ako bežné organizmy. Musíme teda zistiť, o aký typ mikroorganizmu ide.

Analýzy, ktoré sme robili v rámci tejto spolupráce, boli viac-menej o koncentrácii mikroorganizmov, nie o analýze druhov. Keď zistíme, o aký patogén ide, môžeme zvoliť iný typ dezinfekcie, ktorá bude naň účinná.

➤ Stal sa vám už takýto prípad?

Stal, ale nie tu. V katakombách v Ríme.

➤ Plánujete takto ošetriť aj zvyšok exponátov?

Barbara Davidson: O zbierky sa staráme lepším spôsobom, čo je určite aj zásluha mesta, ktoré pochopilo, že treba investovať do ochrany. Múzeá a galérie nie sú len výstavy a aktivity pre návštevníkov, je to veľký, bohatý fond a hodnoty, ktoré sa skrývajú v depozitároch.

➤ Zatiaľ bolo komunikované, že galéria presťahovala asi 4,5 tisíca predmetov a Mestské múzeum tisíc svojich zbierkových predmetov. Čo teda so zvyšným počtom našich zbierkových predmetov?

Spolu tvorí fond asi 35-tisíc diel, z toho veľká časť je na papieri, keď odrátame tie, tak sme určite za polovicou. Pokračujeme zaužívaným spôsobom. To, čo sa nám podarí ošetriť dodávateľsky, pôjde tým spôsobom, chceme šetriť aj zdravie kolegýň, ktoré musia pracovať so živými plesňami. A navyše nám do toho vstúpil plánovaný celoeurópsky zákaz chemickej látky etylénoxidu, ktorý môže mať dosah na to, akým spôsobom budeme postupovať.

➤ A dôvod zákazu?

Domenico Pangallo: Karcinogénne účinky. Ale nerozumiem, prečo túto látku zakázali, lebo je veľa vecí, ktoré sú karcinogénne a nie sú zakázané. Problém v tomto prípade je, že za ňu nie je náhrada. Slovensko je malé, ale práve teraz by mu pomohli výskumné výzvy pre kultúrne dedičstvo. Lebo teraz čo? Nemáme náhradu a vyhodíme napadnuté predmety? Lenže takéto špecifické výzvy na kultúrne dedičstvo by malo urobiť ministerstvo kultúry. Som tu roky a žiadny minister kultúry také typy výziev na výskum nerobil.

Barbara Davidson: Preto je pre nás karanténa dôležitá, pretože sa môže stať, že nielen tie veľkorozmerné diela, ktoré máme v zbierke, budeme musieť takto ošetrovať, ale možno, že aj tie menšie. To je dôvod, prečo nevieme celkom odhadnúť, dokedy sťahovanie potrvá. Ešte stále je veľké množstvo diel v zlých podmienkach.

Je nutné o tom rozprávať, aby vzniklo povedomie o tom, že plesne na dielach môžu naďalej rásť, napádať, degradovať výtvarné diela. Musíme tomu venovať pozornosť a skončiť to čo najskôr, teda sťahovanie do tých dobrých priestorov.