Edmund Gwerk: Paralely a paradoxy

Maliarska cesta Edmunda Gwerka (1895 Banská Štiavnica – 1956 Bratislava) sa po akademických štúdiách v Budapešti v dvadsiatych rokoch minulého storočia postupne vykryštalizovala do podoby mysticizmom podfarbeného neskorého expresionizmu vyjadrujúceho živelnú silu prírody a panteistický obraz sveta dokonalej symbiózy človeka, prírody a kozmu. Slovenský kraj, najmä štiavnické hory a Sitno, ho inšpirovali k veľkolepým vírivým krajinomaľbám, maliarskym symfóniám pripomínajúcim dynamické krajinárske vízie. Gwerk bol mimoriadne komplikovanou umeleckou osobnosťou. Spájali sa v ňom rozporuplné túžby a vlastnosti a protichodné boli aj jeho zámery a ciele. Svoj život žil naplno, či už v úplnej samote v štiavnickej prírode alebo vo víre diania v európskych mestách. Zasadzoval sa za autentickú tvorbu, obhajoval tvorivú silu a individualitu a neústupčivo bojoval proti diletantizmu a gýču. Intelekt bol rovnako dôležitou súčasťou jeho tvorby ako intuícia. Cieľom výstavy je ponúknuť novú interpretáciu umelcovej tvorby na základe hĺbkového vedeckého výskumu, ktorého výsledky budú publikované formou monografie.

Výstavu Edmunda Gwerka v Mirbachovom paláci môžete nielen vidieť ale aj počuť. Listy Edmunda Gwerka Michalovi Staudtovi si môžete vypočuť v podaní Richarda Stankeho.