Diskusia: Bezhraničnosť súvislostí. Nahliadanie do nenormatívneho terénu podôb maskulinity v súčasnej autorskej tvorbe

12. 2. / 18.00

Diskusia sa upriami na spektrum otázok, týkajúcich sa nenormatívnych fluidných podôb maskulinity a mužskej identity. Rozvinie reflexiu ich premien zo súčasnej perspektívy, rozporujúcej stereotypný patriarchálno-heterosexuálny predobraz.
Ponúkne priestor marginalizovaným pohľadom a autentickým skúsenostiam prizvaných osobností z Česka a Slovenska, autorsky ukotveným v sférach vizuálneho umenia a literatúry. Pozornosť bude klásť na rozmer ich osobného prežívania a formotvorné a autobiografické momenty reflektované v ich autorskej tvorbe.
Diskusia tematicky nadväzuje na výstavu Bez prerušenia súvislostí, aktuálne prezentovanú v Galérii mesta Bratislavy, transgeneračne a intermediálne skúmajúcu styčné plochy vágneho i normatívneho terénu živej i neživej prírody, spoločnosti a telesnosti.
AltText
📷 Jozef Buhaj
VRATISLAV MAŇÁK Český spisovateľ, novinár a vysokoškolský pedagóg. Vyštudoval Fakultu sociálnych vied Karlovej univerzity, kde aktuálne vedie kurzy zamarené na vzťah medzi žurnalistikou a beletriou. Literárne debutoval v roku 2011 poviedkovou zbierkou Šaty z igelitu. Od tej doby publikoval ďalších šesť kníh, naposledy komornú novelu o láske a starobe Goethe v Mariánských Lázních. V súčasnosti dokončuje rukopis esejistickej zbierky S Wittgensteinem v gay sauně, ktorá sa zaoberá mužskou homosexualitou v strednej Európe.
MAREK TORČÍK Český básnik, prozaik a literárny publicista. Vyštudoval Anglofónnu literatúru a kultúru na Karlovej univerzite. Debutoval básnickou zbierkou Rhizomy (2016), svoje básne publikoval aj v niekoľkých antológiách. V roku 2023 vydal románovú prvotinu Rozložíš paměť, v ktorej spracováva tému medzigeneračnej traumy, chudoby v Česku a queer dospievania. V roku 2024 za román získal Cenu Magnesia Litera a Cenu Jiřího Ortena.
IVAN PINKAVA Český fotograf tematizujúci problematiku tela, medzi jeho fyzickou podstatou a naňho naviazaných symbolických antropologických, sociálnych a kultúrnych konotácií. Telesnosť (ľudská i ne-ľudská/objektová) je jedným zo základných východísk jeho tvorby. Telesnosť ako miesto, kde sa určitý systém zosypáva, ako miesto heterotopie, symbolické, subverzívne, narušené, denaturalizované. V jeho tvorbe je prítomné svojrázne archetypálne podobenstvo, vychádzajúce zo všeobecne známych mýtov, ktoré prešlo toľkým kultúrnym kvasom, zneužitím a vyprázdnením, až sa navracia v podobe krajšieho, no vo vlastnej podstate i subverzívneho obrazu.
JAN DURINA Mladý slovenský intermediálny umelec vytvára zvláštny vesmír bytostí, identít a naratívov, ktoré pochádzajú z tohto sveta ako jeho pokrivené zrkadlové echá. Vo vlastnom umeleckom premýšľaní vychádza z kritických konceptov queer, feministických a ekofeministických teórií i autoteórií. Ako spoločný, kľúčový a všetko presahujúci základ jeho diel sa javia otázky duševného zdravia, ľudskej zraniteľnosti a starostlivosti o druhých, spolupráce, a nepochybne i otázky horizontálne fungujúcich medziľudských vzťahov.
JOSEF MACH Študent ateliéru telového designu FaVU VUT v Brne zaoberajúci sa vo svojej tvorbe prevažne inštaláciou, ktorá prechádza i do performatívnej roviny. Zaujímajú ho predovšetkým emócie, ktoré vychádzajú z kolektívnej ľudskej skúsenosti a dotýkajú sa všeobecnejších spoločenských javov. Sú mu blízke princípy paradoxu a absurdity. Snaží sa odhaľovať energiu, ktorá spája hmotu, emócie a telo do jediného nekonečného prúdu vzájomných, i keď často rozporuplných súvislostí.
ANNA VARTECKÁ Teoretička umenia, kurátorka a pedagogička. Zaoberá sa teóriou a dejinami fotografie, grafického dizajnu, rodového umenia, problematikou a kritikou súčasného vizuálneho umenia a ich presahmi do rodových štúdií či sociológie. Kurátorsky spolupracovala na domácich i medzinárodných projektoch, upriamených na témy spojené s (re)konštruktívnou zložkou osobnej i kolektívnej pamäti, s kontroverznými aspektmi.