Za Katarínou Závadovou

Narodila sa 25. 7. 1933 v Košiciach. Vyrastala v rodine s literárnymi ambíciami. Otec Štefan Jančo pôsobil ako sudca a bol autorom viacerých kultúrno-osvetových prác. Jeho najvýznamnejším dielom je posmrtne vydaná publikácia Advokát Pavol Országh Hviezdoslav. Matka Ľudmila, rod. Scholtzová, pracovala ako učiteľka a písala poéziu. Otcova sestra Mária Jančová bola spisovateľka, publicistka a prekladateľka. Jej najznámejšie diela sú Rozprávky starej matere a Divé husi (manželom bol básnik a prozaik František Hečko).

Po absolvovaní gymnázia v Martine vyštudovala Katarína Závadová v rokoch 1952 – 1957 dejiny umenia a národopisu na FFUK v Bratislave u profesora Vladimíra Wágnera a Alžbety Güntherovej-Mayerovej. Od roku 1957 do 1959 viedla Okresné vlastivedné múzeum v Novom Meste nad Váhom, kurátorsky pripravila prvú výstavu Ladislava Mednyánszkeho na Slovensku. V roku 1959 nastúpila do novozaloženej Mestskej galérie v Bratislave ako kustódka grafickej zbierky vyčlenenej z fondov mestského múzea. Autorsky pripravovala výstavy, katalógy k výstavám, venovala sa katalogizácii grafických diel. V roku 1964 nastúpila do Ústavu dejín umenia SAV, ašpirantúra so zameraním na barokovú grafiku a knižnú ilustráciu. Začiatkom 70. rokov obhájila kandidátsku dizertačnú prácu „Slovensko v grafike 16. až 18. storočia“.

Odborne katalogizovala grafický fond Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne. Spolu s Ivou Mojžišovou objavili zbierku unikátnych grafických listov, kresieb a scénických návrhov scénografa Karola Maurera, ktorú identifikovali a spracovali. Výstupom bola výstava a kniha Čaplovičova knižnica – návrhy divadelných dekorácií a grafika (Martin, 1989). Odborne spracovala grafický fond v Múzeu vo Sv. Antone. Výsledkom bola výstava Veduty európskych miest v priestoroch Galérie mesta Bratislavy v roku 1997.

V rokoch 1993 – 1999 odborne spracovala grafický fond Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, pôsobila v kategorizačnej a nákupnej komisii – pri oceňovaní grafického fondu galérie. Výstupmi bola výstava Baroková grafika a odborný katalóg pre CEDVU. V 90. rokoch prednášala na Katedre knihovníctva FFUK. V spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou v Martine prednášala na každoročnej konferencii venovanej knižnej kultúre. Publikovala štúdie o ilustrácii starých slovenských tlačí 17. až 19. storočia.

Realizovala súborné i autorské výstavy grafiky a ilustrácie, napísala desiatky článkov a recenzií, odborné štúdie do odborných zborníkov a časopisu ARS. Zaujímala sa i o iné druhy výtvarného umenia: maľbu, architektúru; publikovala (napr. Pamiatky Beckova vo vzťahu k Mednyánszkemu, Rajec a jeho stavebný vývoj), je autorkou mnohých publikácií: Slovenské mestá v grafike minulých storočí zo zbierok GMB. (Pallas, 1971. Bratislava), _Verný a pravý obraz slovenských miest a hradov ako ich znázornili rytci a ilustrátori v XVI., XVII a XVIII. stor. _(Tatran, 1974. Bratislava), Jaroslav Vodrážka. Výber z diela. (Matica slovenská, 1984) a mnohých ďalších.

V roku 2012 Kataríne Závadovej udelil Fond výtvarných umení (asociácia teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia) Cenu Mariána Várossa za rok 2011 za jej celoživotnú bádateľskú, umenovednú a publikačnú činnosť v oblasti historickej grafiky a Ministerstvo kultúry SR jej v roku 2015 udelilo Cenu Andreja Kmeťa za celoživotné dielo pri ochrane a obnove kultúrneho dedičstva v oblasti vedy o výtvarnom umení.

Katarína Závadová bola obdarená mnohými talentmi – literárnym, hudobným aj výtvarným. Písala krátke poviedky „do šuflíka“, milovala predovšetkým literatúru a z nej poéziu, ale aj film a divadlo. Chodila so záujmom na všetky nové výstavy. Veľmi rada si spievala ľudové pesničky, ale mala veľký zmysel aj pre klasickú hudbu a navštevovala súkromné hudobné večery u muzikológa Jána Albrechta.

Bola odborníčkou, ktorá sa rovnako dobre orientovala v historickej i súčasnej grafike. Znalosť múzejných, galerijných, knižničných, kláštorných i šľachtických fondov, tlačiarní, hlboké teoretické znalosti, desiatky publikovaných štúdií a recenzií ju pasujú do roly vynikajúcej znalkyne grafiky. Jej práca Verný a pravý obraz slovenských miest a hradov patrí k najcitovanejším knihám doma i v zahraničí.

Celý svoj život venovala objavovaniu, výskumu a spracovaniu historických zbierkových fondov, encyklopedickej práci – tvorbe hesiel do encyklopédií a terminologických a výkladových slovníkov. Bola skromná, usilovná, bádajúca, nápomocná, načúvajúca. V osobe Kataríny Závadovej odišiel vzácny človek. Česť jej pamiatke!