Skupina 4 / 1958-1966

Príbeh štyroch slovenských maliarok, ktoré sa v závere 50. rokov uplynulého storočia rozhodli, že svoju tvorbu budú spoločne prezentovať na verejnosti ako Skupina 4. Boli to: Viera Kraicová (1920 - 2012), Oľga Bartošíková (1922), Tamara Klimová (1922 - 2004), Jarmila Čihánková (1925 - 2017). Ich historické rozhodnutie znamenalo, že po prvý raz v dejinách slovenského moderného umenia sa umelkyne pokúsili samostatne prezentovať v rýdzo ženskom zoskupení. Možnosť takéhoto organizačného počinu vznikla po politických zmenách, čo sa uskutočnili vo februári 1956 v moskovskom Kremli v súvislosti s revíziou Stalinovho kultu osobnosti. Aj v Československu ako v satelitnom štáte východného bloku nasledovali čiastočné liberalizačné ústupky. Pre vtedajší Zväz československých výtvarných umelcov to značilo, že od záveru roka 1956 vstúpili do platnosti nové, liberálnejšie organizačné stanovy. Tie výtvarným umelcom umožnili zakladať menšie organizačné zoskupenia tzv. tvorivých skupín. Umelcov, ktorí si boli blízki na základe umeleckej orientácie či generačne.