Oči dokorán pre Polymniu
Podcast
Pridané 27. 10. 2025
Keramička Katarína Bajkayova otvorila v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy výstavu s názvom PRUNUS PERSICA, v ktorej osobne a citlivo spracúva tému materstva v súčasnosti. Prostredníctvom reliéfov, objektov a videa rozvíja úvahy o ženskej intimite, rozhodovaní sa o počatí a o tom, ako sa tieto vnútorné otázky dotýkajú identity umelkyne. Výstava, ktorá mapuje jej tvorbu z rokov 2022 – 2025, sa stáva priestorom pre generačný dialóg o ženskosti, tvorbe a slobode. Súčasťou výstavy je dielo Polymnia, ktorému venujeme v rozhovore viac priestoru.
Načítava sa…
Viac o výstave PRUNUS PERSICA ↗.
Keď sa ženy rozprávajú o intimite, idú viac do hĺbky, hovorí umelkyňa Katarína Bajkayová.
➤ Impulz k výstave vychádza z vášho súkromia, túto tému prinášate cez seba. Čo ovplyvňuje rozhodovanie mladej ženy-umelkyne stať sa matkou?
Blížila som sa k tridsiatke, keď sa táto otázka medzi nami vizuálnymi umelkyňami, ale aj inými priateľkami začala otvárať. Niektoré moje priateľky porodili alebo sa potýkali s nejakými problémami, uvažovali o tom. Pre mňa, v tom čase slobodnú a po niekoľkých nešťastných vzťahoch, bolo veľkou otázkou, či v dnešnej dobe v rámci globálnych kríz do toho ísť.
Vtedy bol ešte covid, pracovala som s témou environmentálnej krízy a všetky tieto veci, partnerstvá a inštrumentalizácia vzťahov na to vplývali. Z pohľadu vizuálnej umelkyne to bolo aj o čase, kedy a ako tvoriť, keď je financovanie umenia alebo tvorby veľmi náročné. A ako to celé skĺbiť v budúcnosti? Či to nakoniec nebude znamenať, že sa vzdám umenia a tvorby, keď príde dieťa.
Pracujem s keramikou a porcelánom, čo býva náročné a určite to nie je dobré prostredie pre dieťa. Uvažovala som nad tým z rôznych pohľadov.
➤ S porcelánom a keramikou pracujete už dlhšie. Boli vašou prvou voľbou aj pri tejto téme?
Keramiku som študovala ešte na košickej ŠUP-ke, boli sme posledný ročník košických keramikov. Na vysokej škole som ďalej študovala v ateliéri slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení v Košiciach. A práve vtedy mi začal neuveriteľne tento materiál chýbať. Neboli tam celkom podmienky na to, aby som s ním mohla pracovať. Celé štúdium som pracovala na tom, aby som mohla mať svoje keramické štúdio. Je to môj primárny materiál, dôležitý aj vďaka haptickosti a intuitívnosti.
S drevom, textilom, niekedy so sádrou, ale snažila som sa do svojich prác stále prinášať aj keramiku. Boli to väčšinou veľmi malé veci, tým, že som musela chodiť vypaľovať veci stále inde, tak to bolo fyzicky aj časovo náročné.
➤ Súčasťou aktuálnej výstavy sú rôzne reliéfy, menšie a väčšie objekty, ktoré rozprávajú váš osobný príbeh a vyrovnávanie sa s témou. Je tam aj dielo Polymnia, reliéf inštalovaný na zemi v úvodnej časti výstavy. Čím je toto dielo inšpirované?
Toto dielo bolo inšpirované vedeckým výskumom od austrálskej urologičky Helen O’Connell. Bola to štúdia, kde prvýkrát urobila úplnú anatómiu klitorisu, čo ma veľmi zaujalo, lebo bol rok 2005, čo je neuveriteľne neskoro. Predtým bol klitoris považovaný za nedôležitý. Jeden francúzsky lekár ho v roku 1545 dokonca nazval hanebný úd.
Klitoris je odvodený od gréckeho slova kleitoris, čo znamená buď kopček, alebo trieť, čo je starogrécka slovná hračka. Pre mňa je fascinujúce, že ho nik predtým neskúmal ako celý orgán. Helen O’Connell ho prirovnáva k ľadovcu, pretože pod povrchom je desaťkrát väčší ako zvonku. To, že až teraz sa začína naň pozerať komplexne, len znova potvrdzuje patriarchálnu moc, ktorá je v medicíne a týka sa ženského tela.
➤Aj keď vaše diela nie sú v pravom slova zmysle erotické, predsa len prinášate ženský pohľad na tému, ktorá bola v umení dlho doménou mužov. V čom sa podľa vás ženy líšia, keď rozprávajú o intimite?
To je veľmi dobrá otázka. Keď muži rozprávajú o intimite skrz tvorbu, žena býva vyobrazovaná ako objekt, a to nielen vo výtvarnom umení. Keď sa o intimite rozprávajú ženy, je to omnoho sofistikovanejšie. Hľadajú v nej iné veci. Povedala by som, že idú viac do hĺbky.
Pozerajú na to skrz až nejakú kolektivitu, prihliadajú jedna na druhú. Asi aj pre mňa je veľmi dôležité o nej hovoriť akoby pre všetky a nenechávať sa v tom osamote. Pre mňa je to dôležité, lebo práve aj pri otázke o počatí mám pocit, že sme stále neuveriteľne osamotené. Môže to byť akokoľvek dobré aj smerovať dobre, ale tá otázka je naozaj vnútorná a len o nás a môže vytvárať úzkosť. Krátke stretnutia a diskusie vedia tomu napomôcť, dať to zo seba von a hovoriť o tom.
➤ Je to generačný pohľad? Alebo je to niečo, čo tu iba bolo a je dlho potláčané a nerozpráva sa o tom, lebo aj v minulosti to bolo tabu?
Často o tom premýšľam. Aj túto výstavu som chcela robiť pre všetky generácie žien. Bola by som rada, ak by priniesla stretnutia a ženy by spolu o tejto téme viac medzigeneračne hovorili. Bolo to veľké tabu a ešte stále je. Aj keď už sa o tom hovorí viac.
Je veľmi dôležité, aby sa matka rozprávala s dieťaťom úprimne, vedela viesť intímne rozhovory. Poznám mnoho rodín, kde už len téma menštruácie bola veľkým tabu.
➤ Hlboký reliéf, akým je aj dielo Polymnia, má dlhú tradíciu vo verejnom priestore vo vašom rodnom meste. Máte nejaké obľúbené diela, ktoré vás inšpirovali?
Košice sú plné keramiky. Pochádzam z Košíc a už ako dieťa som sa stretávala s mozaikami Herty Ondrušovej Viktorínovej. V poliklinikách, na školách, sú to nádherné veci. Herta Ondrušová mala podľa mňa šialene ťažký život a nechala za sebou neuveriteľne veľa tvorby. Práve Košice sú mesto, ktoré disponuje najväčším počtom keramických mozaík, a to aj vďaka nej a jej manželovi. Tvorili spolu. Mňa najviac ovplyvnila mozaika Vtáci, ktorá sa nachádza na poliklinike Sever v Košiciach.
Obyčajná, veľmi jednoduchá vec, jednoduché zobrazenie vtákov, ale má pre mňa veľmi silný poetický charakter, a to aj pre jej umiestnenie. V tej istej poliklinike sa nachádza aj ležiaca žena, nad ktorou je slnko a vyzerá, akoby sa opaľovala. Tento motív je veľmi silný, lebo je zrazu obrátený z pohľadu ženy. A mne to evokuje uzdravovanie alebo nejakú starostlivosť o seba, nadychovanie sa pod svetlom a teplom.
A potom, samozrejme, diela Imricha Vaneka v Košiciach, kde sa pred vami objavuje mohutný reliéf modelovaný úplne iným spôsobom. Vanek bol veľmi odvážny v modelácii keramického materiálu. V jeho diele je prítomná šialená sloboda a voľnosť, až sa niekedy čudujem, ako je možné, že mu tie veci v peci netrhalo, že tam nevznikali praskliny.
A určite ma ovplyvnili aj sochy Márie Bartuszovej. Ona študovala na vysokej škole keramiku, pretože nebola prijatá do sochárskeho ateliéru. Otvára to ďalšiu tému. V bývalom režime bola keramika také zlé svedomie sochy a zároveň prislúchala akoby výhradne ženám, pretože bola dekoratívna a ženy namiesto sochy často posielali študovať keramiku, pretože je „krajšia, jednoduchšia“.
Mne to príde ako odkaz: Choďte dievčatá vyfarbovať tie taniere, pretože tu sú veľkí muži, sochári.
➤ Myslíte si, že sa tento pohľad v súčasnosti mení, že sa keramika oslobodzuje od negatívnych nánosov z minulosti?
Keramika je teraz veľmi trendy a populárna, čo je skvelé. Mám rada, keď sa niečo stane trendovým. Nemyslím si, že mu to uberá na kvalite.
Zmena nastala niekedy okolo milénia, keď Grayson Perry v Londýne získal cenu Turner Price. Perry je keramik, transvestita a pre umeleckú scénu aj pre verejnosť bol dosť šok, že keramika zrazu vyhrala. Uspel s klasickými vázami, čo malo veľký vplyv na dianie v umeleckom svete. Keramika sa tak začala vystavovať ako voľné umenie.
Veľa spravil aj covid, pretože ľudia sa začali prirodzene vracať k manuálnej činnosti. A americký umelec Theaster Gates mal výborný text, kde tvrdí, že keramika funguje ako samostatné médium. Ale stále sa pri nej vedie dialóg o voľnom a úžitkovom umení.
➤ Väčšina diel na vašej výstave sú keramické objekty, ale je tam aj jedno video, ktoré zobrazuje embryo. Viete povedať viac k tomuto dielu?
Vzniklo v roku 2025 a podieľal sa na ňom aj môj partner. Mala som predstavu s túžbou vidieť dnu do pece. Neviem, či to majú aj iní keramici a keramičky, ale predpokladám, že áno. Ten pocit – vidieť, čo sa tam deje, keď sa to vypaľuje. Môj partner pracuje s 3D, a keď som mu o tom hovorila, tak mu napadlo, že to môžeme nejak vizuálne uchopiť.
Začali sme to skúšať, ale postupne sme sa dostali k úplne iným motívom, ktoré súviseli s mojou dizertačnou prácou. Z vnútra pece sa stalo vnútro ženy, snažili sme sa zobraziť orgazmus, ktorý potom prechádza do embrya. Pri inštalácii nám tvarovo pomohli aj priestory galérie, ktoré disponujú nádhernými oblúkmi, do ktorých sme video vsadili.
➤ Venujete sa aj vedeniu kolektívnych a individuálnych hodín keramiky pre širokú verejnosť. Priniesla vám táto práca niečo aj do vašej vlastnej tvorby?
Pre mňa je veľmi dôležité robiť keramické kurzy. Vyplynulo to z toho, že som potrebovala financie. Na začiatku som vôbec nevedela, čo to prinesie. Začali sa hlásiť najmä ženy a kurzy som robila individuálne. Kolektívne robím väčšinou pre školy alebo pre študentstvo.
Ženy začali prirodzene za hrnčiarskym kruhom alebo aj pri modelácii otvárať témy, či byť matkou alebo nebyť. S čím sa stretávajú. Od zdravotných problémov až po vzťahy. Niektoré si v tom období prechádzali naozaj veľkou ťažobou. Boli to silné a veľmi hlboké rozhovory.
Všimla som si, že iné rozhovory vznikajú pri modelácii a iné pri hrnčiarskom kruhu. Hrnčiarsky kruh omnoho viac otvára tému sexuality alebo erotiky, on to má ako keby v sebe aj skrz zvuky. Keď ruka vchádza dnu pri vytváraní základného tvaru, sprevádza ju istý zvuk mľaskania. Niektoré ženy to otváralo k rozhovorom o sexualite.
Tieto intímne rozhovory boli pre mňa veľmi dôležité. A modelácia, naopak, prináša viac otázky materstva alebo hovorenia o deťoch, ak to boli ženy matky. O náročnosti tejto úlohy, o láske všeobecne.
➤ Súčasťou výstavy sú aj autorské texty vašich rovesníčok, ktoré osobnými výpoveďami prispievajú k tejto téme. Ako vznikol nápad zapojiť do projektu iné ženy?
Keď som obsahovo pripravovala prvú výstavu v roku 2022, tak som veľmi riešila aj otázku bývania alebo jej krízu, a teda ako priniesť dieťa na svet v súčasnej dobe. A hľadala som nejaké architektky, ktoré by mi textovo pomohli alebo doplnili výstavu.
To sa mi nepodarilo pre nedostatok času, ale keď som o tom hovorila príležitostne s priateľkami, tak sa zopár z nich podujalo, že by radi skúsili niečo napísať. Tak vznikol nápad tému rozšíriť.
Tri texty sú od Zuzany Jarošovej, ktorá je environmentalistka, jeden od špeciálnej pedagogičky Klaudie Husárovej a vizuálnej umelkyne Alexandry Selmeciovej, jeden som napísala ja. Napokon vznikla menšia brožúrka.
Som im veľmi vďačná za odvahu. Predstavovala som si, že vyriešime nejaké otázky alebo nájdeme nejakú cestu. Ale tá téma napokon priniesla veľmi poetický pohľad a ja som nadšená. Chcela by som v tom pokračovať ďalej.
KATARÍNA BAJKAYOVÁ (1994)
Absolvovala doktorandské štúdium na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde ukončila aj svoje magisterské štúdium v Ateliéri slobodnej kreativity 3D. Venuje sa tvorbe priestorových inštalácií z keramiky v kombinácii s inými materiálmi. V súčasnosti sa zaujíma najmä o témy sociálnych vzťahov, bývania a erotiky, ktoré skúma v kontexte prírodných vied, mytológie, architektúry a literatúry.
Absolvovala doktorandské štúdium na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde ukončila aj svoje magisterské štúdium v Ateliéri slobodnej kreativity 3D. Venuje sa tvorbe priestorových inštalácií z keramiky v kombinácii s inými materiálmi. V súčasnosti sa zaujíma najmä o témy sociálnych vzťahov, bývania a erotiky, ktoré skúma v kontexte prírodných vied, mytológie, architektúry a literatúry.
Podcast vzniká v spolupráci s Denníkom N ↗.