Oči dokorán pre Sochárske laboratórium

V prízemných priestoroch Mirbachovho paláca v Bratislave je samoobslužný ateliér Sochárske laboratórium ↗, ktorý je venovaný objavovaniu umenia vo verejnom priestore Bratislavy a v jej okolí. Okrem voľne dostupnej databázy umeleckých diel zmapovaných kurátormi a teoretikmi umenia tu môže verejnosť tráviť voľný čas v interaktívnom centre. Za projektom stojí vedúca oddelenia galerijnej pedagogiky Vendy Kováčová v spolupráci so sochárom a architektom priestoru Matejom Gavulom. Porozprávali sme sa, ako galéria využíva projekt Umenie mesta ↗ na vzdelávacie aktivity aj všeobecne o úlohe galerijnej pedagogiky v inštitúcii.

➤ Ateliér som navštívila nedávno a okrem príjemného chládku, ktorý poskytuje historická budova v centre mesta počas leta, ma zaujali interaktívne prvky, ktoré sú v rámci ateliéru k dispozícii. Môžete nám povedať viac o tomto priestore?

Sochárske laboratórium vzniklo ako reakcia na nový projekt Umenie mesta Bratislavy. Keďže projekt bol prioritný, rozhodli sme sa vytvoriť aj interaktívny priestor. Sochárske laboratórium je teda edukačná výstava, v ktorej pracujeme s témou diel vo verejnom priestore mesta Bratislavy, a poskytuje priestor na uvažovanie o materiáloch, ale aj väčšie zahĺbenie sa do tejto témy cez interaktívne prvky. Spolupracovala som na ňom s Matejom Gavulom, kurátorkou projektu Lindou Blahovou, Igorom Rjabininom, ale aj s ďalšími ľuďmi zo Slovenskej národnej galérie.

Priestor je rozdelený do štyroch častí. Keď vojdete, v prednej časti nájdete kruhový výrez, ktorý odkazuje na námestie, možno opustenú fontánu. V tomto výreze s nadsadenou podlahou nájdete rôzne sochárske materiály využívané na exteriérové sochárstvo – kovy, drevo, kamene. Tento priestor slúži na zoznámenie sa s materiálom, z ktorého sú sochy vytvorené. V pozadí vás privíta aj lavica, na ktorej môžete sedieť aj objaviť materiálovú knižnicu, kde sú materiály, ktorých sa môžete dotknúť, preskúmať ich hmotnosť a štruktúru povrchu.

Sú tam lupy, ktoré umožnia, aby ste materiál videli naozaj detailne. Nájdete tam aj knižnicu s publikáciami, ktoré odkazujú na umenie vo verejnom priestore a sochárstvo. Okrem toho máme aj digitálne stanovište, kde môžete skúmať sochy cez tvorbu v digitálnom priestore.

Kým v kruhovom výreze tvoríte sochy do výšky, v digitálnom stanovišti popierate gravitáciu a tvoríte do šírky priestoru. Na výber sú tri realistické pozadia z ulíc Bratislavy, svoju kompozíciu si môžete odfotiť či poslať na e-mail. Nachádza sa tam televízna obrazovka, ktorá premieta jednotlivé kompozície vytvorené publikom.

A ešte som zabudla na jeden prvok, hraciu kocku, na ktorej sú rôzne symboly aj s tabuľkou s vysvetlením, kedy hod kockou napovie, akým spôsobom máte sochu vytvoriť. Čiže v priestore sú rôzne výzvy, ktoré si môžete vyskúšať.

➤ Súčasťou priestoru je aj zázemie, kde robíte vzdelávacie aktivity?

Áno, súčasťou prízemia Mirbachovho paláca je aj ateliér, ktorý susedí s infopointom Umenia mesta, čiže priamo s projektom, na ktorý bol naviazaný. K dispozícii je obrazovka, kde je možné preskrolovať sa databázou Umenie mesta.

➤ Aj keď má galerijná pedagogika v našich inštitúciách už stále miesto, pre verejnosť môže byť vaša pracovná náplň stále trochu neznáma. V čom spočíva práca galerijného pedagóga?

Galerijná pedagogika sa snaží sprístupniť originály umeleckých diel pre verejnosť, ktorej súčasťou sú rôzne cieľové skupiny. Okrem vzdelávacích programov, ktoré sú moderované nami, realizujeme aj rôzne nemoderované typy aktivít, ako napríklad aj Sochárske laboratórium, kde sa okrem spomínaných aktivít môžu ľudia stretnúť aj s umeleckými dielami, ktoré visia na stenách, alebo potom s rôznymi aktívnymi sprievodcami či intervenciami do výstav, ktoré tu máme.

➤ Vnímate dnes, keď súčasné umenie býva často dezinterpretované, svoju úlohu edukátora intenzívnejšie?

Určite. Je to náročná práca aj s vzhľadom na to, že tento odbor ešte nie je úplne etablovaný. Je to mladý odbor, ktorý môže byť skvelým partnerom práve pri formálnom vzdelávaní. Neformálne vzdelávanie rozširuje obzory publika, vedie k väčšej otvorenosti myslenia a k rôznorodosti názorov. Samotné umenie má inkluzívny charakter, dokáže sprístupniť otvorený dialóg s viacerými ľuďmi. Diskusie na vybranú tému sú súčasťou všetkých našich programov.

➤ Ako pracujete s cieľovými skupinami v rámci vzdelávacích programov?

Naša primárna činnosť sú moderované vzdelávacie programy. Cieľové skupiny máme rozdelené od najmladších, vieme pracovať už s batoľatami a tvoríme programy až po starší aktívny vek. Stále je, samozrejme, dôležité povedať, že galéria nie je miestom úplne pre všetkých. Každý máme nejaké svoje hobby, takže je to aj úzko profilový priestor, ale snažíme sa, aby čoraz viac ľudí prišlo k nám a navnímalo, že galéria naozaj môže byť priestorom na trávenie času rôznym spôsobom.

Najčastejšie sú programy pre školské kolektívy. Tie sa odohrávajú počas týždňa v školskom roku. Realizujeme ich nielen my, máme aj menší externý tím, ktorý nám pomáha, tak ich vieme urobiť viac. V lete pripravujeme tábory a programy pre centrá voľného času pre deti od šesť do pätnásť rokov.

Školské skupiny máme rozdelené do cieľových skupín od najmladších, čiže škôlkarské zariadenia, prvý stupeň, druhý stupeň, stredné školy. Vývojovému stupňu prispôsobujeme aj program a metódy, napríklad jazyk, ktorým komunikujeme. Máme aj rodinné programy, ktoré sú zamerané na rozvoj vzťahu medzi dieťaťom a rodičom. Tie sú, samozrejme, víkendové.

Tvoríme programy aj pre dospelých, ktoré sú aktívnejšieho charakteru ako workshopy. Verejnosť sa tam zoznámi s tvorbou súčasného umelca alebo umelkyne a potom nasleduje tvorba s materiálom.

Takže máme programy, ktoré sú skôr na formálne vzdelávanie, ale máme aj voľnočasové programy, kde ideme viac do hĺbky, či už do tvorby, alebo do vzťahu medzi rodičom, dieťaťom a umením. Nie každý chce byť aktívny, takže v repertoári máme aj formáty ako komentované prehliadky alebo program pre starších ľudí, tie sú vedené skôr na báze diskusie.

➤ Akú štruktúru má vzdelávací program pre školskú skupinu vytvorený k aktuálnej výstave?

Programy pre najmladšiu generáciu, teda škôlkarského veku, sú 60-minútové, všetky ostatné 90-minútové. To poskytuje veľmi príjemný čas, aby sme stihli prejsť výstavou aj tvoriť. Programy rozdeľujeme na dve časti. Jedna sa odohráva vo výstave, kde skúmame umelecké diela.

Mojou víziou nie je preskúmať celú výstavu, ale skôr len jej časť. Radšej kvalitne ako kvantitatívne. Takže vyberáme naozaj iba pár umeleckých diel z danej výstavy a tému približujeme cez ne. Priamo na mieste máme pripravené aj nejaké aktivity, ktoré sú, samozrejme, suchého charakteru, keďže vo výstave je problém s mokrými technikami, ale už tam vieme pekne nadviazať vzťah s témou, ktorú si vyberieme.

Okrem témy výstavy hľadáme aj dôležité menšie leitmotívy, ktoré aktuálne rezonujú v súčasnom svete, ako duševné zdravie, inklúzia alebo podpora rozmanitosti, či už názorovej, alebo vizuálnej.

Keď vo výstave skončíme, na tému potom v ateliéri nadviaže výtvarníčka Ľudmila Hrachovinová prácou s materiálom. Tam už je priestor na kreatívnu tvorbu. Sme otvorené aj ďalším spôsobom tvorby, či už je to zvuk, alebo digitálne technológie.

➤ Dobrou praxou býva, že súčasťou pedagogického oddelenia sú profesionálni výtvarníci. Aká je ich úloha?

Pri školských aj rodinných programoch realizujeme program spoločne. Začíname brainstormingom už vo výstave a rozmýšľame, čo by sa dalo pre ktorý stupeň vzdelávania vymyslieť. Určíme štruktúru, osnovu daného programu a navrhneme aktivity, ostatné časti potom rozpracujeme samostatne. Program dáva zmysel len ako celok, čiže snažíme sa dostať z bodu A do bodu B. Nehovoríme o dvoch samostatných celkoch, program je kontinuálne vedený až k záveru.

➤ Čo považujete za svoju najväčšiu výzvu?

Asi to, že odkedy som sa začala tejto práci venovať, tento odbor stále nie je celkom etablovaný. Je dôležité neustále o ňom komunikovať. Verejnosti aj interne do galérií, s ktorými sme v kontakte. Hovoriť, aké je dôležité sprístupňovať umenie dostupným jazykom aj cez kreatívne uvažovanie o materiáli. Aby si naozaj každý vytvoril nejaký vzťah k umeniu a začlenil ho do každodenného života.

➤ Muzejná galerijná pedagogika je komplexné odvetvie, galérie si uvedomujú jej potenciál vďaka schopnosti pritiahnuť širokú verejnosť. Viete povedať nejaký dobrý príklad z praxe, ktorý vás v poslednom čase zaujal?

Úzko komunikujem s kolegami v Českej republike, to sú projekty, ktoré poznám najlepšie. Osobne sa mi veľmi páči, že v Národnej galérii v Prahe vytvorili medziposchodie Atlas, kde sú rôzne možnosti trávenia času – od kaviarne po herňu.

Tento priestor je veľmi zaujímavý. Spája sa s ním aj kauza, keď chceli začať spoplatňovať vstup. Zdvihla sa taká veľká vlna nesúhlasu, že nakoniec ostal zadarmo, čo bol silný moment. Atlas je dôkazom, že ľudia si dokážu vytvoriť vzťah s priestorom a nie vždy ide o výstavu v galérii, ale aj o trávenie času. Dnes už galérie nie sú iba svätyňami umenia, ale aj miestom na stretávanie sa, kontemplovanie či iné aktivity.

Samozrejme, sledujem aj edukačné výstavy napríklad vo Východoslovenskej galérii, Stredoslovenskej galérii alebo v DOXe v Prahe. To sú pekné príklady praxe, ako dobre previazať galerijnú pedagogiku s aktuálne dostupnými výstavami.

➤ Ktoré iné vzdelávacie aktivity by ste ešte dali do pozornosti okrem tých, ktoré sa viažu na Sochárske laboratórium?

Teraz nájdete vo výstave Sedimenty sveta ↗ interaktívnu intervenciu, pri ktorej sme spolupracovali s kurátorkou Naďou Kančevovou a architektmi a architektkami výstavy. Výstava sa venuje fenoménu zbierania a aj vy sa môžete zapojiť do našej galerijnej zbierky či vyjadriť k emóciám, ktoré prežívate pri tvorbe svojej zbierky.

➤ Aká budúcnosť čaká Sochárske laboratórium? Je tu ohraničený čas, kedy bude končiť?

Sochárske laboratórium nebolo vytvorené ako stála expozícia, čiže keď sa menia prioritné projekty galérie, tak by sa mal meniť aj tento priestor. Laboratórium nájdete na svojom mieste v Mirbachovom paláci na prízemí už len do konca septembra. Neskôr v tomto priestore vznikne kníhkupectvo, ktoré sme v galérii doteraz nemali.

Edukačnému priestoru budeme musieť nájsť nové miesto a pravdepodobne to bude v Pálffyho paláci. Mám pripravenú aj novú tému, ale keďže sme v starých palácoch, tak nový priestor bude musieť prejsť rekonštrukciou. Vo výhľade je možná aj edukačná výstava v spolupráci so zahraničným partnerom, ale uvidíme. Žijeme premenlivú dobu, veci sa menia pomaly aj na mesačnej báze. Takže nie je všetko isté, ale určite s podobnými typmi edukačných výstav chceme pokračovať, lebo ich vnímame ako dôležité.