Vernisáž výstavy: 29. júna 2021 o 18:00
Architektúra výstavy: Matej Gavula
Výstavu podporil Fond na podporu umenia.
Kurátorský výklad k výstave pre verejnosť
14. júl a 8. september 2021 o 17:00
Workshop k výatave pre verejnosť
28. júl a 18. august 2021 o 17:00
Monografická výstava Juraja Gavulu (1942) prvýkrát komplexnejšie predstavuje jeho sochársku tvorbu, ktorej cesta sa začala na konci šesťdesiatych rokov 20. storočia. Prvé hlbšie skúsenosti so sochou získal počas štúdia kameňosochárstva na Strednej škole umeleckopriemyselnej v Bratislave a v roku 1969 ukončil štúdium na novozaloženom progresívnom Oddelení skla v architektúre Václava Ciglera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Tieto dve umelecké základne sa stali pre jeho výtvarnú tvorbu kľúčovými. Na jednej strane ho formovala dokonalá znalosť opracovania kameňa, na strane druhej experimentálne možnosti nového výtvarného materiálu. Gavula prepojil tradičný kameň a sklo, nie však v zmysle materiálovej kombinácie, ale prenosom tvarovej filozofie zo skla do kameňa, a systematicky sa sústredil na rozvinutie moderných abstraktných tvarov, geometrických, organických, a novej strojovej estetiky. Išlo o vnútorné, obsahové prepojenie tradičných sochárskych materiálov a skla koncentrovaným autorským hľadaním dokonalého tvaru. Určujúcimi, primárnymi tvarmi preňho boli prírodné, biologické formy plné vitality, ktoré dynamizoval uplatnením náznakových technických a architektonických prvkov a detailov. Typické je preňho organické zrastenie prírodných štruktúr so strojovými konštrukčnými mechanizmami a tiež práca s netradičnými kombináciami materiálov – kameň a bronz, sklo a drevo atď. Napriek tomu, že vychádzal z experimentálnej tvorby so sklom, jeho výsostným materiálom sa stal najmä dôsledne sochársky opracovaný kameň rôznych druhov a farieb. K niektorým tvarovým riešeniam sa Gavula opakovane, refrénovito vracia a prepracováva ich vo viacerých variáciách, materiáloch a rozmeroch. V niektorých jeho dielach sú ukryté na pohľad nezreteľné osobné spomienky na detstvo strávené v rodných Čabinách, utajené v abstrahovanej a výrazne štylizovanej forme, akoby sochy mali svoj druhý, tajný plán. Gavulove hľadanie dokonalého tvaru, teda takého, v ktorom nemožno nič pridať alebo ubrať, vychádza zo sústavného overovania v denníkových kresbách a záznamoch od sedemdesiatych rokov. Počas normalizácie sa abstraktné umenie mohlo slobodne rozvíjať iba ako dekoratívna súčasť architektúry. Gavula sa v čase masívnej socialistickej výstavby v početných monumentálnych realizáciách pre architektonickú tvorbu po celom Slovensku zameral na abstraktné a výrazne štylizované rastlinné formy, ľudskú a zvieraciu figúru. Výstava v tematických častiach prezentuje jeho autorský dialóg medzi tvorbou pre verejný priestor, sympoziálnymi plastikami a komorným sochárstvom prostredníctvom diel, fotografickej dokumentácie a kresieb.
