Dejiny slovenskej grafiky 20. storočia by sa dali charakterizovať
ako fascinujúce životné príbehy umelcov,
„ich intímne zrkadlá“, ktoré zároveň odrážajú rozporuplné
časy. Napriek všetkému a všetkým sa kreativita
umelcov a ich vnútorná sloboda podpísali pod rozvetvenosť
slovenskej grafiky 20. storočia.
Niektorí autori prekročili čas aj priestor, iní sa pohrúžili
do seba, aby vyslovili svoj umelecký odkaz a vytvorili
obraz vlastného vnútra. Niekoľkým sa podarilo začleniť
do kontextu európskeho i mimoeurópskeho výtvarného
umenia, iní objavili nové podoby grafického umenia
len v intimite svojich ateliérov bez náležitej a v mnohom
tak potrebnej širšej konfrontácie, viacerým sa dostalo
uznania až na sklonku života, pretože 20. storočie
bolo obdobím zvratov, napätia, paradoxov.
V 19. storočí umelca chápali ako nejakého „ideálneho
stvárňovateľa pravdy ducha“, umelec 20. storočia objavil
však relatívnosť svojej výpovede (napr. experimentovaním
so zobrazovacími prostriedkami, skúšaním nových
gest výpovede ako komunikatívneho nositeľa vlastného
vnútra, ale aj pri definovaní predmetu takých kategórií
ako priestor, plocha, farba, pohyb, účinok svetla,
haptická kvalita, zmena).
Viac ako polovica z predchádzajúcich sto rokov boli
možnosti slobodného umeleckého prejavu u nás obmedzené,
no aj v rokoch slobody či neslobody sa objavovali
skutočné umelecké osobnosti. Slovenská grafika sa
postupne kryštalizovala ako osobitý fenomén. Nájdeme
v ňom príbehy odvahy, pokory, túžby po slobode,
tichej meditácie, výkriky solitérov, introspektívne
príbehy bez väčších ambícií, ale aj také, ktoré zabezpečovali
stabilné miesto na vtedajšom z hľadiska dejín len
krátkodobom výslní.
Slovenská grafika prežila svoje vrcholy aj pády. K jej
hodnoteniu sa môžeme postaviť akokoľvek, nemôžeme
ale poprieť jej význam v kontexte vývoja nášho výtvarného
umenia. Mnohé jej podoby sa môžu zdať z dnešného
hľadiska konzervatívne, iné nadčasové, ale všetky
vznikali v určitom čase, v určitých súvislostiach, podmienkach,
v konkrétnom prostredí, čo zanechalo na nej
svoju nezmazateľnú pečať.
Vybrať autorov pre túto publikáciu nebolo jednoduché.
Pôvodne sme sa chceli zamerať len na najťažiskovejších
autorov, no zistili sme, že z hľadiska vývinu to nestačí.
Kládli sme si mnoho otázok. Máme vybrať len tých,
pre ktorých grafika bola dominujúcim médiom, alebo
aj takých autorov, ktorí sa grafike venovali okrajovo?
Do akej miery máme rozšíriť zoznam grafikov? Kadiaľ
viesť tú krehkú čiaru medzi využívaním známych inšpiračných
zdrojov a vlastným tvorivým prínosom? Kde
je teda tá hranica? Nie je ľahké ju stanoviť a pre nás to
znamenalo v mnohom sa odosobniť, snažiť sa zachytiť
dôležité miesta a čo najkomplexnejšie priblížiť vývinovú
cestu slovenskej grafiky 20. storočia a svojím výberom
ju nasmerovať do 21. storočia.
Ivan Jančár, kurátor
K výstave vyšla rovnomenná reprezentatívna publikácia autorov Zuzany Böhmerovej
a Ivana Jančára, rovnako tak detský sprievodca (Daniela Čarná).
Krst knihy prebehne počas vernisáže výstavy, vo štvrtok 6. decembra o 17:00 h
v Mirbachovom paláci.
Tlačová konferemcia sa uskutoční o 10:00 h tamtiež.
