Portréty príslušníkov habsburského a habsbursko-lotrinského rodu v zbierkach GMB

Panovnícky portrét vo verejných i súkromných priestoroch mal za úlohu reprezentovať legitímnosť moci jednotlivca a tradíciu, z ktorej sa odvodzovala. Poslaním umelcov bolo prostredníctvom tohto žánru zdôrazniť vladárovu výnimočnosť a politickú moc, v prípade portrétnych galérií prezentovať celý rod a jeho historickú kontinuitu.

Galéria mesta Bratislavy, ktorá vo svojej činnosti nadviazala na obsah a tradíciu výtvarnej zbierky Mestského múzea, dnes spravuje veľkú kolekciu panovníckych portrétov vytvorených priamo pre potreby oficiálnych reprezentačných priestorov mesta alebo získaných z miestneho prostredia, napr. z majetku náboženských rádov, šľachty alebo mešťanov. Netreba azda pripomínať, že Bratislava bola od roku 1536 hlavným mestom Uhorského kráľovstva a jedným z korunovačných miest uhorských kráľov a kráľovien. Sídlo tu mal aj uhorský prímas, ktorý na svojom dvore zamestnával vlastných umelcov, a objednávateľmi umeleckých predmetov boli aj viacerí príslušníci habsbursko-lotrinského rodu.

V galerijnej zbierke maľby a sochy vynikajú najmä maliarske portréty v nadživotnej veľkosti a v rôznych typológiách habsburskej reprezentácie, ktoré pôvodne tvorili výzdobu rôznych priestorov radničných budov. Niektoré sú dnes súčasťou výzdoby Primaciálneho paláca. Na výstave budú mať návštevníci možnosť uvidieť zreštaurované komorné portréty cisára Mateja II. a jeho manželky z 18. storočia, ktoré boli ako mnohé podobné diela vytvorené podľa starších predlôh. Niekoľkými príkladmi budú zastúpené maľby z bývale rodovej galérie Apponyiovského kaštieľa v Jablonici, kde boli exponované portréty detí Márie Terézie – arcivojvodkyne a arcivojvodovia. Po dlhom čase opäť predstavíme podobizeň cisára Františka I. v ornáte rytiera kráľovského uhorského rádu sv. Štefana od Karola Steinackera z roku 1832 a poretréty cisára Františka Jozefa I., ktoré patria k najpočetnejším – napr. od bratislavského rodáka Kornela Spányika. Zaujímavý je aj jazdecký portrét korunného princa Rudolfa zo zbierky grófov Nyáriovcov od Tadeusza Ajdukiewicza z roku 1889, ktorý vznikol po princovej dobrovoľnej smrti.

Z početnej a rôznorodej kolekcie grafických podobizní príslušníkov habsburského rodu sme vybrali najvýznamnejšie a najpozoruhodnejšie diela z obdobia od 17. do začiatku 20. storočia. Súbor bude zahŕňať solitérne grafické diela, listy, ktoré boli súčasťou rozličných cyklov, ako aj niekoľko tlačí, ktoré sa nachádzajú v publikáciách. Zaujímavé sú pôvodom mladšie listy reprodukujúce kompozície zo 16. storočia z dielne Albrechta Dürera. K výraznejším dielam zo 17. a 18. storočia patria svojím kvalitným spracovaním a výpravnou formou rytiny s alegorickými námetmi. Spomeňme portrét Rudolfa II. od flámskeho umelca pôsobiaceho na pražskom dvore Aegidia Sadelera II. či portrét Márie Terézie od rakúskeho rytca Martina Tyroffa. Výnimočné sú aj korunovačné podobizne niektorých panovníkov, napríklad Jozefa I. od nemeckého autora Johanna Ulricha Krausa. K pôsobivým prácam patria ilustrácie z publikácie Mausoleum Potentissimorum ac Gloriosissimorum Regni Apostolici Regum [...] z roku 1664. Veľkú časť kolekcie budú predstavovať litografie z 19. storočia, napr. podobizeň uhorského palatína arcivojvodu Jozefa od Friedricha Liedera.

Projekt podporilo občianske združenie GALÉRIA G5 prostredníctvom grantového programu Ars Bratislavensis.

K výstave bola vydaná informačná brožúra, dostupná v pokladni Mirbachovho paláca za cenu 2,50 €.

Kurátorský výklad k výstave sa uskutoční v sobotu 10. októbra 2015 o 17:00 v rámci festivalu BLAF!, vstup voľný.

Dielom mesiaca október je dielo Jozef (I.) ako uhorský kráľ od Johanna Ulricha Kraussa, ktoré môžete vidieť aj na výstave, viac sa o ňom dočítate TU.