Obrazy 1958 - 2009
Rozpätie výtvarnej tvorby Miloša Šimurdu je veľmi široké, od komorných diel až po monumentálne-dekoratívnu diela. Jej ústrednú niˇť však tvoria figurálne kompozície, pričom filozofická podstata jeho tvorby ho často zavedie do oblasti abstrakcie. Zo svojej rozsiahlejšej retrospektívy, ktorá prebehla v závere minulého roku v Zlíne a v Trenčíne, vybral autor pre bratislavskú reprízu zásadné diela jednotlivých období.
Generačne patrí k umelcom, ktorí v priebehu šesťdesiatych rokov menili podobu a charakter súčasného slovenského umenia. I keď nepatril k známym skupinovým zoskupenia a zostal solitérom, budoval svoju predstavu modernosti. Kozmické výskumy ho inšpirovali už na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov k vytvoreniu série abstraktných olejov a akvarelov, neskor pribudli štrukturálne diela informelového typu. Šimurda však naďalej zostáva svojou podstatou bytostným figuralistom, čo sa prejavilo v nasledujcom období. Upozornil na seba pop artovými kolážami a asamblážami, ktoré dávali jeho tvorbe pečať „občianskeho zamyslenia“, ako boli neskôr charakterizované. Za vyvrcholenie tvorivého obdobia možno považovať sedemdesiate roky, kedy vznikli rozmerné figurálne kompozície v štýle novej figurácie preniknuté humanistickým posolstvom. Výstava týchto diel bola v roku 1979 z ideových dôvodov najprv redukovaná a následne zatvorená. Pre M. Šimurdu to znamenalo obštrukcie a na dvadsaťročie vylúčenie z umeleckého života. Až v roku 1990 uviedol I. Gazdík výstavu z jeho tvorby pod názvom „Občianske zamyslenie“. Odvtedy však jeho tvorba nie je verejnosti známa.
Miloš Šimurda je aj básnikom, ktorý čerpá inšpirácie z antickej filozofie. Úvahy o podstate bytia a existencie sveta ho v novšej tvorbe opäť doviedli k abstraktnej obrazovej koncepcii, čím vlastne nadviazal na svoju ranú tvorbu.
Generačne patrí k umelcom, ktorí v priebehu šesťdesiatych rokov menili podobu a charakter súčasného slovenského umenia. I keď nepatril k známym skupinovým zoskupenia a zostal solitérom, budoval svoju predstavu modernosti. Kozmické výskumy ho inšpirovali už na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov k vytvoreniu série abstraktných olejov a akvarelov, neskor pribudli štrukturálne diela informelového typu. Šimurda však naďalej zostáva svojou podstatou bytostným figuralistom, čo sa prejavilo v nasledujcom období. Upozornil na seba pop artovými kolážami a asamblážami, ktoré dávali jeho tvorbe pečať „občianskeho zamyslenia“, ako boli neskôr charakterizované. Za vyvrcholenie tvorivého obdobia možno považovať sedemdesiate roky, kedy vznikli rozmerné figurálne kompozície v štýle novej figurácie preniknuté humanistickým posolstvom. Výstava týchto diel bola v roku 1979 z ideových dôvodov najprv redukovaná a následne zatvorená. Pre M. Šimurdu to znamenalo obštrukcie a na dvadsaťročie vylúčenie z umeleckého života. Až v roku 1990 uviedol I. Gazdík výstavu z jeho tvorby pod názvom „Občianske zamyslenie“. Odvtedy však jeho tvorba nie je verejnosti známa.
Miloš Šimurda je aj básnikom, ktorý čerpá inšpirácie z antickej filozofie. Úvahy o podstate bytia a existencie sveta ho v novšej tvorbe opäť doviedli k abstraktnej obrazovej koncepcii, čím vlastne nadviazal na svoju ranú tvorbu.
Miloš ŠIMURDA sa narodil vo Frenštáte pod Radhoštem roku 1924. Študoval na VŠVU v Bratislave u prof. Jána Mudrocha /1950-1955/. Roku 1963 realizoval prvú svetelnú scénu v Bratislave pre Divadlo poézie. Spočiatku vystavoval spoločne s J. Filom a J. Sochorom. V rokoch 1972-1974 študoval na škole mozaiky /CISIM/ v Ravenne. V roku 1979 bol z ideologických dôvodov vylúčený zo ZSVU. Od roku 1989 člen Assozziazione Internationale Mosaicisti contemporanei v Ravenne. Usporiadal početné samostatné výstavy a rovnako sa zúčastňoval kolektívnych výstav doma i v zahraničí.