Legenda slovenského maliarstva

Milan Paštéka za sebou zanechal dielo, ktoré svojím významom presiahlo hranice Slovenska. Patrí k tomu najlepšiemu, čo vytvorilo stredoeurópske maliarstvo v druhej polovici dvadsiateho storočia. V každej fáze svojej viac než štyridsaťročnej tvorby namaľoval vrcholné obrazy. Spolu s priateľom Dušanom Vankom sme sa ich snažili získať na túto výstavu. Práca to bola neľahká a zabrala viac než dva roky. Navštevovali sme zberateľov, Centrálny archív a významné galérie na Slovensku. Našli sme si cestu aj do regionálnych inštitúcií a zahraničných galérií. Vybrali sme takmer tristo obrazov. Obmedzené priestory na druhom poschodí Pálffyho paláca nás prinútili zúžiť konečný počet diel na deväťdesiat.

Paštéka bol vynikajúci kresliar a tiež príležitostný grafik a keramik. Bohužiaľ, tieto práce sa nám do kolekcie nezmestili. Boli už síce predstavené na samostatných výstavách, ale zaslúžili by si retrospektívnu prezentáciu. Milan Paštéka bol napriek svojho mimoriadnemu talentu veľmi pracovitý a skromný. Veľmi dobre sme si rozumeli, boli sme často v kontakte viac ako dvadsať rokov. Mal rád futbal, hokej a tenis. Pravidelne som so porážal v stolnom tenise a on mi nedoprial žiadnu výhru v šachu. Okrem kreslenia a maľovania bolo jeho najväčšou vášňou rybárčenie, ku ktorému ho priviedol otec.

Pri práci na obrazoch potreboval absolútny pokoj, ktorý nachádzal v noci. Zostalo po ňom dielo, ktoré nebolo ovplyvnené dobovými limitmi. Podarilo sa mu nájsť vlastný maliarsky rukopis, ale neuspokojil sa len s tým – vždy sa snažil posunúť svoju tvorbu ešte ďalej.

Milan Paštéka – výnimočná osobnosť, ktorú nezlomilo ani vylúčenie zo Zväzu výtvarných umelcov začiatkom sedemdesiatych rokov, ani zákaz vystavovania a problémy s cestami do zahraničia. Charizmatický maliar si vždy našiel svoje publikum a uznávali ho aj tí, čo nemali galandovcov v obľube.

Súkromní zberatelia mu nielen pomáhali s rodinným rozpočtom, ale boli pre neho aj morálnym povzbudením v neľahkých časoch totality. Jeho tvorba nebola bohatá na témy, ale začiatkom deväťdesiatych rokov všetkých prekvapil. Ako bytostný figuralista a kolorista vytlačil postavu na okraj záujmu a začal maľovať monochromatické abstraktné obrazy. Je obrovská škoda, že túto mimoriadnu fázu jeho tvorby nečakane ukončila tragická autonehoda v septembri 1998.

Milan Paštéka – Maľba je zberateľská výstava, ktorú významne dopĺňajú slovenské galérie a Galerie výtvarného umění v Ostrave. S Dušanom Vankom sme si rozdelili úlohy. On sa zameral skôr na reprezentatívnu publikáciu k výstave, ktorú vydalo vydavateľstvo KRÁSA, ja som sa venoval viac koncepcii výstavy. Prečo sme sa pustili do takého náročného projektu? Už v deväťdesiatych rokoch ma Milan Paštéka prizval, aby som sa podieľal na príprave retrospektívnej výstavy v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy. Mali sme už zmapované obrazy v súkromných zbierkach. Tie sme potom, bohužiaľ, už bez autora, vystavili v roku 1999 v spolupráci s Ivanom Jančárom a Rudolfom Filom pod názvom Aristokrat mlčania. Dušan Vanko je dlhoročný obdivovateľ Paštékovho diela a vyzná sa v ňom ako málokto. Navyše sme obaja vždy ctili známy Paštékov výrok: „Maliarstvo je uchopiteľné, no že by ho komentár urobil zrozumiteľnejším, o tom ma ešte nikto nepresvedčil.“

Dielo Milana Paštéku patrí do zlatého fondu slovenského maliarstva. Bol to dobrý, čestný a zásadový chlap. Mal som ho rád a je nás veľa, ktorým veľmi chýba.

Jan Kukal, spoluautor výstavy