MESIAC FOTOGRAFIE

Výstava je predĺžená do nedele 18. januára 2015.

Organizátori: Photoinstitut Bonartes vo Viedni v spolupráci s FOTOFO a Stredoeurópskym dom fotografie pre Mesiac fotografie v Bratislave.

Skúmanie, uchovávanie, udržiavanie, popularizovanie a propagovanie historickej fotografie Strednej Európy sú hlavnými úlohami Photoinstitut Bonartes vo Viedni. V súlade s nimi Mestská galéria Bratislava predstavuje výstavu Rudolf Koppitz, ktorá potrvá od 29. októbra 2014 do 11. januára 2015. Výstavu pripravil Photoinstitut Bonartes v spolupráci s FOTOFO a Stredoeurópskym domom fotografie, organizátormi Mesiaca fotografie v Bratislave.

Rudolf Koppitz (1884 – 1936) patrí medzi najvýznamnejších rakúskych fotografov. Je medzinárodne uznávaný pre svoj unikátny spôsob miešania piktorializmu, Art Deco a „Heimatkunst“. Výstava ukazuje približne 62 fotografií zo všetkých období umelcovej tvorby. Okrem jeho známych aktov (vrátane možno najznámejšej fotografie Štúdia pohybu, 1925) výstava ponúka aj niekoľko raných krajiniek vyvolávaných rôznymi komplikovanými technikami tlače, tiež sériu fotiek, ktorú vytvoril ako prieskumný pilot vzdušných síl počas Prvej svetovej vojny. Ďalšia časť výstavy je venovaná výstave tematicky nazvanej Krajina a ľudia (Land und Leute), ktorá sa konala v roku 1936 vo Viedenskom múzeu umenia a priemyslu (dnes: MAK – Múzeum úžitkového umenia).

Väčšina exponátov pochádza z majetku Photoinstitut Bonartes, ktorý sa stará o veľkú časť pozostalosti Rudolfa Koppitza.

Výstava mala premiéru v Moravskej Galérií v Brne v apríli roku 2013.

Kurátor (Photoinstitut Bonartes): Monika Faber a Magdalena Vukovic

Kurátor (FOTOFO): Micheala Bosáková

Biografické údaje

Rudolf Koppitz (1884, Schreiberseifen am Freudenthal/Skrbovice pri Bruntáli – 1936, Perchtoldsdorf pri Viedni)

Po vyučení za profesionálneho fotografa v rakúskom Sliezsku navštevoval Ríšsku a kráľovskú školu grafiky (Graphische Lehr- und Versuchsansalt) vo Viedni v rokoch 1912 až 1913. Jeho raná tvorba odhaľuje vplyv jeho učiteľa, českého symbolistu Karla Nováka, a okruhu viedenskej secesie. Nimi ovplyvnený nachádzal záľubu v ornamentoch a preferoval štylizovanú kompozíciu.

V roku 1913 sa Koppitz stal asistentom na Ríšskej a kráľovskej škole grafiky, ale zakrátko musel nastúpiť do vojenskej služby. Na území Galície a neskôr Talianska mu boli pridelené rôzne úlohy v oblasti prieskumnej fotografie, ktorá sa v tých časoch ešte len začínala rozvíjať. Neskôr, letiac nad nepriateľským územím počas misií, urobil niekoľko úžasných leteckých fotografií.

Po vojne sa vrátil na školu, kde rýchlo získal učiteľské miesto. V lete roku 1923 si vzal za manželku Annu Arbeitlang, ktorá tam tiež pracovala ako asistentka. V tom období začal tvoriť svoje prvé akty: jeho preferovanými modelkami boli tanečnice, ale aj on sám pózoval nahý pred objektívmi. Rozsiahlu výstavnú činnosť začal v roku 1924. Do svojej smrti sa zúčastnil okolo 60 výstav po celom svete.

V rokoch 1929 – 1930 zažil svoj najväčší úspech: jeho najznámejšie dielo Štúdia pohybu (1925) bolo použité v Encyklopédií Britannice ako najprominentnejší príklad „umeleckej fotografie“. Začiatkom roka 1930 sa výstava Koppitzovej tvorby premiestnila z New Yorku do San Francisca. Vystavované fotografie boli ešte stále silno ovplyvnené piktorializmom.

V tom istom roku však FiFo (Internationale Ausstellung des Deutschen Werkbundes – Film und Foto) prešlo zo Stuttgartu do Viedne. Malo rozhodujúci vplyv na Koppitzov umelecký vývoj. „Neues Sehen“ (Nový pohľad) ho viedol k tomu, aby sa odvrátil od symbolistickej kompozície k vecnejšie a dokumentárnejšie orientovanej fotografií. Jeho preferovanými námetmi sa stali vidiecky život a roľnícke či športové scény. V roku 1936 sa konala najobsiahlejšia výstava jeho tvorby, pod názvom Krajina a ľudia uviedlo Múzeum umenia a priemyslu, dnešné Múzeum úžitkového umenia, prehliadku 500 fotografií zameraných najmä na vidiecke a poľnohospodárske námety.

Dôkladný výskum uskutočnený pri príprave tejto výstavy priniesol niekoľko nových výsledkoch v oblasti autorových tanečných fotografií a neskorších vidieckych portrétov. Katalóg sa zameriava najmä na Koppitzovo charakteristické spájanie rakúskeho piktorializmu a českého symbolizmu, dvoch veľmi rozdielnych postupov. V súvislosti s Koppitzom je dôležitý aj politický aspekt „Heimatfotografie“ a úloha manželky Anny, ktorá mala obrovský vplyv na jeho kariéru a po Koppitzovej smrti využila jeho fotografie a estetiku v kontexte nacizmu.