Latentné revolúcie

Vernisáž výstavy sa uskutoční 4. 11. o 17:00 v Pálffyho paláci na Panskej 19.

Výstava je realizovaná ako pilotný projekt novovzniknutej Nadácie Miloty Havránkovej, ktorej partnerskými inštitúciami sú Stredoeurópsky dom fotografie, Galéria mesta Bratislavy a Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Jej ambíciou je každoročne iniciovať a podporovať podobne koncipovanú výstavu dvoch už etablovaných fotografiek/-ov zo Slovenska a zahraničia, doplnenú o tvorbu mladej začínajúcej autorky/-a.

V rámci výstavy troch fotografiek česko-slovenského priestoru príde k spojeniu troch osobitých prístupov pojednávajúcich o hľadaní vnútornej slobody vo svete, ktorý sa z celkom objektívnych dôvodov javí ako vychýlený, nedokonalý či priam limitujúci. Vybrané cykly autoriek približujú vždy inú dobu, počnúc dekádou hektických šesťdesiatych až sedemdesiatych rokov minulého storočia (Milota Havránková), pokračujúc postnormalizačným bezvetrím rokov osemdesiatych (Libuše Jarcovjáková) a končiac porevolučnou súčasnosťou (Zuzana Pustaiová). Každá fotografka si vytvorila autentický a svojrázny fotografický jazyk, prostredníctvom ktorého sa s trhlinami doby, v ktorej žije, vnútorne oslobodzuje, nachádza rovnováhu alebo to podstatné, čo nebýva prvoplánovo viditeľné. V určitom zmysle môžeme vnímať tento proces ako intímne, latentne prebiehajúce revolúcie vedené „zdola“, ktoré síce primárne reflektujú subjektívne prežívanie, ale zároveň obnažujú i najhlbšie zakotvenú architektúru spoločenského, politického, kultúrneho i genderového nastavenia systému, v ktorom uviazli.

Performatívna snaha prehrávať a zachytávať pred objektívom rôzne podoby vlastných minulých konaní, aby tak napokon vznikol nový fungujúci celok vyznačujúci sa vnútornou harmóniou a sebapresahujúcim obsahom, je tým najsilnejším spojovacím článkom tvorby všetkých troch autoriek. Outsiderstvo vo vzťahu k hlavným dobovým umeleckým prúdom, permanentná nezaraditeľnosť a podivnosť tvorby, okolo ktorej sa, žiaľ, i v porevolučných rokoch dlho len obozretne našľapovalo, to sú spojivá užšie charakterizujúce tvorbu Miloty Havránkovej a Libuše Jarcovjákovej. Zuzana Pustaiová v mnohom nadväzuje, ale odráža skúsenosť z odlišnej doby i perspektívy. Cíti však mnohé rezíduá a pachute spoločenských stereotypov v každodenných sociálnych rutinách. A prenáša sa cez ne s podobným performatívnym zaujatím, s gráciou a s úsmevom.

Spojením takto nastavených dobových výpovedí vznikla výstava, ktorá ponúka viacdimenzionálny fotografický obraz našej nedávnej histórie i súčasnosti. Obraz, ktorý je poznamenaný silnou vôľou zachovať si individuálnu tvorivú slobodu, aby latentne, ale konzistentne vzdoroval, a tak dospel k osobnej a (azda aj) spoločenskej katarzii.

Výstava je realizovaná ako pilotný projekt novovzniknutej Nadácie Miloty Havránkovej, ktorej partnerskými inštitúciami sú Stredoeurópsky dom fotografie, Galéria mesta Bratislavy a Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Jej ambíciou je každoročne iniciovať a podporovať podobne koncipovanú výstavu dvoch už etablovaných fotografiek/-ov zo Slovenska a zahraničia, doplnenú o tvorbu mladej začínajúcej autorky/-a.