Henkel Slovensko Slovensku

Prelomovým pre vývoj Jozefa Bajusa sa stal rok 1988. V Budapešti na výstave Prvé trienále textilného vzoru za svoju kolekciu deviatich diel získal hlavnú cenu a zároveň ho aj pozvali na Trienále tapisérie v poľskej Lodzi, kde bola vystavovaná klasická tapiséria, ale on tam vystavoval dvojmetrové spinkové práce. Tri diela - čierna, biela a plnofarebná , boli založené na vizuálnom účinku diela s kontrastom pozitívu a negatívu na papieri, ktoré vytvárali až op artové pôsobenie.

Nové otvárajúce sa možnosti definitívne potvrdila nenásilná, tzv. zamatová revolúcia v roku 1989, ktorá definitívne zmenila politickú i kultúrnu situáciu. Z tohto obdobia spomeňme významnú akciu Pochod do Hainburgu, ako manifestáciu slobodného pohybu za hranice, ktorú vtedy organizoval Agnes Snopko. Popri známom Srdci z ostnatých drôtov od Daniela Brunovského tu Jozef Bajus vytvoril približne sto metrov dlhú československú zástavu, ktorú nainštalovali na hradbách hradu Devín a bola viditeľná aj z protiľahlého Rakúska.

V nasledujúcom desaťročí vytvára Jozef Bajus viaceré špecifické série, zúčastňuje sa viacerých významných výstav. (Veľká horizontálna meditácia 1993(2x2x2 metre) inštalovaná na Súhrach v Dome umenia ( kurátor Lubomir Kara) a neskôr v Belgickom Tournai na výstave 2 Európske trienále tapiserie a textilu) Napr. v rokoch 1994-1995 experimentoval s kolážami s ručným prešívaním. Postupne prechádzal od malých k väčším objektom a zároveň sa v jeho tvorbe začínajú objavovať silné témy. V roku 1995 absolvoval na základe získanej ceny Artling program v New Jersey.

Jednou z tém, ktoré ho mimoriadne (dlhodobo) zaujímali, bola ekologická problematika, vzťah človeka k vlastnej planéte, otázky masovej výroby spôsobujúcej závislosť na hmotnom, znečisťovanie, nadmerné množstvo odpadu spôsobujúce vznik ozónových dier, cez ktoré preniká viac nebezpečného slnečného žiarenia, ale aj spôsobujúce hurikány a tornáda. Jozef Bajus to vníma ako začarovaný kruh a aj preto jednu zo svojich výstav nazýva Pokrivený kruh. Kruh je dokonalý tvar a to čo mi žijeme má k dokonalosti ďaleko. Na prírodné katastrofy reaguje v diele Hurikán Catherina, Deadly Wave alebo sérii Tsunami, kde zobrazuje dve roviny – jedna je čistá línia, ako príjemný prvok, ktorý človek potrebuje k relaxu, vrchná časť je ako deštrukcia, čo voda môže urobiť, ako môže zlikvidovať časť územia.

Špecifickej problematike transformácie kníh sa venoval v rokoch 2009 až 2011. Kniha je téma (v tomto prípade aj materiál), ktorý je reflektovaný v tvorbe mnohých svetových či našich autorov. Spomeňme aspoň mená ako Claes Oldenburg, Ann Hamilton, Anselm Kiefer, Anish Kapoor, Georgia Russell, Alicia Martin, z tých slovenských Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Monogramista D.T., Matej Krén, Roman Ondák, Martin Derner a mnohí ďalší. Jozef Bajus knihy používa ako výtvarný materiál (polotovar), deštruuje ich, prevŕtava, vyrezáva v nich a vytvára z nich nové malé plastiky. Staré odhodené a vlastne už nikomu nepotrebné knihy mení na nové výtvarné objekty, pričom prelepuje ich názvy a robí z nich niečo anonymné. Charakter knihy však ostáva v zásade zachovaný. Dokonca môžeme stále čítať jednotlivé písmená či zlomky textov. Vystavené na malom priestore pôsobia krehko, čisto až zraniteľne.

Ivan Jančár

Výstava je realizovaná s podporou Ministerstva kultúry SR