Anton Jaszusch. Maliar a vizionár
Bohato rozvrstvená, niekoľkými periódami sa vyznačujúca viac ako polstoročná tvorba Antona Jasuscha (1882, Košice - 1965, Košice) patrí medzi vrcholné výtvarné prejavy moderného umenia 20. storočia na Slovensku.
Výstava a katalóg podávajú prierez tvorbou na základe 81 diel Antona Jasuscha od desiatych rokov do šesťdesiatych rokov 20. storočia.
Výstava a katalóg podávajú nezvyčajný pohľad na tvorbu Antona Jasuscha na príklade najkvalitnejších diel maliara, sú prezentované doteraz nevídané maľby v novom kontexte, ďalej sa uvádza rekonštrukcia veľkého cyklu Jasuscha. Na výstave uvidíte predovšetkým dve nanovo reštaurované obrovské maľby v rozmeroch takmer 3 x 3 m. Výstava a katalóg prinášajú novú interpretáciu viacerých Jasuschových malieb, ktoré doteraz boli evidované pod názvami Kompozícia a poukazujú na súvislosti jednotlivých malieb.
Anton Jasusch vychádzal z postimpresionistických premís a charakter tvorby pred prvou svetovou vojnou určil predovšetkým maliarov záujem o čisto výtvarné problémy, najmä o vzťah plochy a línie, ako aj o nezvyčajnú, maliarom precítenú, teda nie prirodzenú farebnosť v maľbe. Následkom ich riešenia si Jasusch vytvoril svojsky chápaný maliarsky prejav, ktorý sa skladal zo secesných prvkov, napájal sa v prvom rade z plošného dekorativizmu a z reminiscencií pleneristickej a impresionistickej maľby.
Prvá svetová vojna – ktorú maliar prežil najprv na talianskom a ruskom fronte, neskôr v zajateckých táboroch na Ďalekom východe, odkiaľ sa oneskorene, až v roku 1920 vrátil domov do Košíc – otriasla Jasuschovým duchovným svetom, bytostne zmenila jeho myslenie, vnútorné presvedčenie a zároveň i maliarovo poslanie a umelecký program: v rokoch 1920-1924 vytvoril obsiahly súbor tematických obrazov týkajúcich sa existenčných otázok človeka, zmyslu života a miesta človeka na zemi i v kozme, ako aj povahy i etického poslania človeka.
Nastupujúce tri-štyri roky znamenali pre Jasuscha najdôležitejšie tvorivé obdobie. Vtedy vytvoril svoje ohromujúce obrazové cykly. Ide o väčší komplex malieb, ku ktorému patril cyklus dvadsiatich až dvadsiatich štyroch diel v rozmeroch asi 150 x 172 cm a veľký cyklus desiatich malieb v rozmeroch takmer 3 x 3 metre. V súčasnosti je známa polovica tohto cyklu, päť z týchto veľkorozmerných plátien, štyri vo Východoslovenskej galérii v Košiciach a jedno v Slovenskej národnej galérii. Podľa nových výskumov si z nich môžeme identifikovať nasledujúce: Putovanie duší, Život človeka, Posledný súd, Zánik planéty, Revolúcia.
Výstava Jasuscha v roku 1924 v Košiciach a v Bratislave vyvolala rozsiahlu a zanietenú debatu na stránkach bratislavských denníkov, azda najväčšiu v dejinách výtvarného umenia a výstav na Slovensku. Tento dialóg plný vášní rôzneho charakteru sa rozvíjal na viacerých rovinách: na výtvarno-umeleckej, ideologickej, ideovej a obsahovej (tematickej), ďalej sa venoval otázkam originality tvorby, ale aj národnej a národnostnej príslušnosti autora, prítomnosti morálky a v neposlednom rade erotizmu v Jasuschovej tvorbe.
Začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia Jasusch opäť nabral kreatívnu energiu a vrátil sa k tvorbe, ktorú charakterizovala menšia ideová výbojnosť, rôznorodosť v štýle i spôsobe maľby a v neposlednom rade prispôsobivosť požiadavkám trhu a obecenstva kupujúceho umenie ako dekoratívny doplnok. Vracal sa k vyskúšaným spôsobom maľby, tie sa sporadicky objavovali v rôznych jeho ďalších obdobiach tvorby, ktorá ukazovala pestrú paletu tém vrátane klasických, pracovných, športových a iných výjavov. Z tejto neskoršej, kvalitatívne premenlivej tvorby Antona Jasuscha je pozoruhodná perióda na prelome 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia, keď vytvoril neobyčajnú kolekciu malieb s metaforickým motívom masiek, a to v rôznych podobách.
Posledný rozmach jeho tvorby nastal po autorovej výstave roku 1958 v Košiciach a v roku 1962 v Bratislave. Jasusch popri tematickom bohatstve aj v týchto rokoch využil širokú škálu výtvarných nápadov, ktoré ľahko obmieňal a prispôsoboval rôznym námetom, ich nálade, tónu. Svoje uplatnenie si tu našiel Jasuschov vrodený cit pre rytmus a kompozíciu, ale aj jeho ojedinelý zmysel pre dekorativizmus, farebnosť a výtvarnú monumentalizáciu.
V poslednej fáze Jasuschovej tvorby nájdeme súbor pastelov, ktoré si vyžadovali komornejší výtvarný prejav a zvnútornené poňatie jednotlivých kompozícií i tém. Vznikol rad vynikajúcich pastelov, farebných i bielych, väčšinou na čiernom papieri. V harmonickej kompozícii sa objavujú témy rodiny, materstva, takisto hudby, muzikantov atď. Jasusch sa vrátil k začiatkom svojej tvorby aj v technike: prvé pozitívne ohlasy okolo roku 1912 vyzdvihovali aj jeho novátorstvo v použití pastelovej techniky a nové ponímanie pastelu ako výtvarného prostriedku. Jedným z jeho posledných diel Vlastnou podobizňou sa symbolicky uzatvára tvorba tohto svojrázneho košického maliara.
Vyše polstoročná maliarska tvorba Antona Jasuscha tvorí neodmysliteľnú súčasť histórie výtvarného umenia na Slovensku a rozhodne patrí medzi vrcholné prejavy v medzivojnovom umení u nás.
Výstava a katalóg podávajú prierez tvorbou na základe 81 diel Antona Jasuscha od desiatych rokov do šesťdesiatych rokov 20. storočia.
Výstava a katalóg podávajú nezvyčajný pohľad na tvorbu Antona Jasuscha na príklade najkvalitnejších diel maliara, sú prezentované doteraz nevídané maľby v novom kontexte, ďalej sa uvádza rekonštrukcia veľkého cyklu Jasuscha. Na výstave uvidíte predovšetkým dve nanovo reštaurované obrovské maľby v rozmeroch takmer 3 x 3 m. Výstava a katalóg prinášajú novú interpretáciu viacerých Jasuschových malieb, ktoré doteraz boli evidované pod názvami Kompozícia a poukazujú na súvislosti jednotlivých malieb.
Anton Jasusch vychádzal z postimpresionistických premís a charakter tvorby pred prvou svetovou vojnou určil predovšetkým maliarov záujem o čisto výtvarné problémy, najmä o vzťah plochy a línie, ako aj o nezvyčajnú, maliarom precítenú, teda nie prirodzenú farebnosť v maľbe. Následkom ich riešenia si Jasusch vytvoril svojsky chápaný maliarsky prejav, ktorý sa skladal zo secesných prvkov, napájal sa v prvom rade z plošného dekorativizmu a z reminiscencií pleneristickej a impresionistickej maľby.
Prvá svetová vojna – ktorú maliar prežil najprv na talianskom a ruskom fronte, neskôr v zajateckých táboroch na Ďalekom východe, odkiaľ sa oneskorene, až v roku 1920 vrátil domov do Košíc – otriasla Jasuschovým duchovným svetom, bytostne zmenila jeho myslenie, vnútorné presvedčenie a zároveň i maliarovo poslanie a umelecký program: v rokoch 1920-1924 vytvoril obsiahly súbor tematických obrazov týkajúcich sa existenčných otázok človeka, zmyslu života a miesta človeka na zemi i v kozme, ako aj povahy i etického poslania človeka.
Nastupujúce tri-štyri roky znamenali pre Jasuscha najdôležitejšie tvorivé obdobie. Vtedy vytvoril svoje ohromujúce obrazové cykly. Ide o väčší komplex malieb, ku ktorému patril cyklus dvadsiatich až dvadsiatich štyroch diel v rozmeroch asi 150 x 172 cm a veľký cyklus desiatich malieb v rozmeroch takmer 3 x 3 metre. V súčasnosti je známa polovica tohto cyklu, päť z týchto veľkorozmerných plátien, štyri vo Východoslovenskej galérii v Košiciach a jedno v Slovenskej národnej galérii. Podľa nových výskumov si z nich môžeme identifikovať nasledujúce: Putovanie duší, Život človeka, Posledný súd, Zánik planéty, Revolúcia.
Výstava Jasuscha v roku 1924 v Košiciach a v Bratislave vyvolala rozsiahlu a zanietenú debatu na stránkach bratislavských denníkov, azda najväčšiu v dejinách výtvarného umenia a výstav na Slovensku. Tento dialóg plný vášní rôzneho charakteru sa rozvíjal na viacerých rovinách: na výtvarno-umeleckej, ideologickej, ideovej a obsahovej (tematickej), ďalej sa venoval otázkam originality tvorby, ale aj národnej a národnostnej príslušnosti autora, prítomnosti morálky a v neposlednom rade erotizmu v Jasuschovej tvorbe.
Začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia Jasusch opäť nabral kreatívnu energiu a vrátil sa k tvorbe, ktorú charakterizovala menšia ideová výbojnosť, rôznorodosť v štýle i spôsobe maľby a v neposlednom rade prispôsobivosť požiadavkám trhu a obecenstva kupujúceho umenie ako dekoratívny doplnok. Vracal sa k vyskúšaným spôsobom maľby, tie sa sporadicky objavovali v rôznych jeho ďalších obdobiach tvorby, ktorá ukazovala pestrú paletu tém vrátane klasických, pracovných, športových a iných výjavov. Z tejto neskoršej, kvalitatívne premenlivej tvorby Antona Jasuscha je pozoruhodná perióda na prelome 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia, keď vytvoril neobyčajnú kolekciu malieb s metaforickým motívom masiek, a to v rôznych podobách.
Posledný rozmach jeho tvorby nastal po autorovej výstave roku 1958 v Košiciach a v roku 1962 v Bratislave. Jasusch popri tematickom bohatstve aj v týchto rokoch využil širokú škálu výtvarných nápadov, ktoré ľahko obmieňal a prispôsoboval rôznym námetom, ich nálade, tónu. Svoje uplatnenie si tu našiel Jasuschov vrodený cit pre rytmus a kompozíciu, ale aj jeho ojedinelý zmysel pre dekorativizmus, farebnosť a výtvarnú monumentalizáciu.
V poslednej fáze Jasuschovej tvorby nájdeme súbor pastelov, ktoré si vyžadovali komornejší výtvarný prejav a zvnútornené poňatie jednotlivých kompozícií i tém. Vznikol rad vynikajúcich pastelov, farebných i bielych, väčšinou na čiernom papieri. V harmonickej kompozícii sa objavujú témy rodiny, materstva, takisto hudby, muzikantov atď. Jasusch sa vrátil k začiatkom svojej tvorby aj v technike: prvé pozitívne ohlasy okolo roku 1912 vyzdvihovali aj jeho novátorstvo v použití pastelovej techniky a nové ponímanie pastelu ako výtvarného prostriedku. Jedným z jeho posledných diel Vlastnou podobizňou sa symbolicky uzatvára tvorba tohto svojrázneho košického maliara.
Vyše polstoročná maliarska tvorba Antona Jasuscha tvorí neodmysliteľnú súčasť histórie výtvarného umenia na Slovensku a rozhodne patrí medzi vrcholné prejavy v medzivojnovom umení u nás.
Zsófia Kiss - Szemán, kurátorka výstavy
Výstava bude mať svoju reprízu vo Východoslovenskej galérii Košice: 13.12.2007 - 27.1.2008
Z dobovej tlače
Jur Koza Matejov (v denníku Slovák):
„Z tejto izby vystupuje pred verejnosť ako tvoriteľ nového smeru, novej formy, nového obrodu a nového vierovyznania v maliarstve. [...] Všetko povystupuje z pút materializmu a prejde do mysticizmu metafyziky. [...] Pred nami sa valí, krúti a pohybuje akýsi panteistický svet; hnaný neznámou večnou silou, opanovaný akýmsi všemohúcim duchom v nekonečnom vesmíre. [...] Toto je gigantická práca a tvorba jedného slovenského umelca. [...] Páni, meteor sa nám zjavil. Či chcete, či nechcete, predsa ho musíte obdivovať!“
„Vždy som závidel veľkých mužov cudzích národov. Dnes prestanem im závidieť.“
Jur Koza Matejov (v denníku Slovák):
„Z tejto izby vystupuje pred verejnosť ako tvoriteľ nového smeru, novej formy, nového obrodu a nového vierovyznania v maliarstve. [...] Všetko povystupuje z pút materializmu a prejde do mysticizmu metafyziky. [...] Pred nami sa valí, krúti a pohybuje akýsi panteistický svet; hnaný neznámou večnou silou, opanovaný akýmsi všemohúcim duchom v nekonečnom vesmíre. [...] Toto je gigantická práca a tvorba jedného slovenského umelca. [...] Páni, meteor sa nám zjavil. Či chcete, či nechcete, predsa ho musíte obdivovať!“
„Vždy som závidel veľkých mužov cudzích národov. Dnes prestanem im závidieť.“