Itinerár blúdenia (v spodných prúdoch)
28. 1. – 22. 3. 2020
Výstavný projekt _Itinerár blúdenia (v spodných prúdoch)_ prezentuje aktuálnu tvorbu výtvarníka Antona Čierneho v snahe akcentovať súvislosti medzi jeho objektovými a video prácami. Anton Čierny (1963) pôsobí ako profesor na Katedre intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Jeho tvorba má multimediálny charakter; realizuje projekty v krajine i v interiérových priestoroch, vždy s ohľadom na miesto-špecifický charakter diela. Venuje sa performatívnym polohám a intenzívna je predovšetkým jeho tvorba v oblasti videa a videoinštalácií. V posledných dielach, reflektovaných aj na aktuálnej výstave, sa vracia k práci s objektom, s prírodným materiálom, so silným významovým vzťahom ku konkrétnej lokalite.
Názov výstavy je metaforou aktivity autora cestujúceho po rôznych miestach Slovenska a hľadajúceho ideové a ideologické súvislosti lokalít, ktoré sú poznačené historickými udalosťami alebo ekologicky neuváženými zásahmi. Pojem itinerár (1. cestovný denník, opis cesty s jej zvláštnosťami; 2.chronologické zostavenie údajov o mieste pobytu určitej osoby) chápem ako možný kľúč k Čierneho tvorbe. Význam pojmu je prepojením topografického vymedzenia miesta s performativitou prechodu, putovania. Obsahuje motív sústredeného pozorovania, ale aj konceptuálnej, dramaturgickej práce so špecifickým miestom.
Prechod výstavou sa odohráva medzi dvoma ideovými líniami. Prvou je reflexia slovenských dejín v perspektíve hľadania súvislostí s aktuálne rastúcimi radikalizačnými tendenciami, nacionalizmom a neoľudáctvom (Prv než bude horieť parlament, 2017). Do observačného pohľadu zaznamenávajúceho panorámu Tatier vstupuje objekt čiastočne tieniaci projektovaný obraz. Tehla s autentickým dobovým nápisom sa dostáva do súvislosti s obrazom „mýtických“ Tatier – symbolu, ktorý sa dodnes používa ako znak národného povedomia. Tieň vrhaný ideológiou a jej aktuálnymi formami iritujúco narúša celistvosť obrazu. V ďalšom diele (Urbi et Orbi, 2018) sa technický pohľad aparátu dostáva do súvislosti s aktivitou, prácou, ktorá je vzhľadom na kontext miesta – bývalý pracovný tábor v Novákoch, vnímaná ako nástroj izolácie a represie. V texte komentovaného videa (281 593 m2 Ad Acta, 2015, spolupráca: Ivan Jurica) zaznieva analógia medzi koncentračnými tábormi a súčasnými spôsobmi zdisciplinovania tela a pracovného vykorisťovania.
Druhá línia sa odohráva v priestore medzi videoobrazmi, kde sú diváčky a diváci vystavení situáciám vlastnej fyzickej konfrontácie s hmotou. Uhlie, na spôsob readymade, predstavuje nielen fosilizáciu, „sedimentáciu času“, ale aj objekt odkazujúci na súčasnú environmentálnu krízu a jej dnes už hmatateľné dôsledky. Vyústením „itineráru“ výstavy je motív pôdnou depresiou poznačenej krajiny, lokality dediny Laskár, zaznamenanej vo videu s osobným komentárom autora (S láskavým dovolením môjho otca, 2014 – 2019). Exploatácia surovín i ľudských zdrojov, ako aj riziko nového totalitarizmu, sú sprítomnené inštalačne minimalistickou formou, ktorá posilňuje vzťahy medzi dielami.
Historické, politické a ekologické témy sa v Čierneho dielach vyjavujú ako kontextuálne prepojené. „Spodné prúdy“ či dlhodobo sedimentované javy sa dostávajú na povrch a ukazujú následky dlhodobo neriešených problémov. Projekt Itinerár blúdenia (v spodných prúdoch) je podmienený úsilím výtvarnou formou prispieť k rekodifikácii kritického myslenia a k revízii pamäťových stôp, ktoré majú potenciál nielen reflexívnejšie a citlivejšie vnímať súčasnosť, ale aj myslieť a konať v záujme budúcnosti.
Ján Kralovič