33,33

Takzvaný "osmičkový rok", na prahu ktorého stojíme, bude rokom osláv a spomienkových akcií, ale aj príležitosťou pre kritickú reflexiu našej histórie, na ktorej by sa mali podieľať nielen inštitúcie ale aj jednotlivci. Inštalácia Petra Kalmusa v Galérii mesta Bratislava vychádza z traumatických udalostí 21. augusta 1968. Český spisovateľ Ludvík Vaculík v manifeste 2000 slov v júni 1968 napísal: „Veliké znepokojení v poslední době pochází z možnosti, že by do našeho vývoje zasáhly zahraniční síly. Tváří v tvář všem přesilám můžeme jedině trvat slušně na svém a nezačínat si.“ Jeho predpoveď sa naplnila o dva mesiace neskôr, kedy územie Československa obsadilo polmiliónové vojsko krajín Varšavskej zmluvy a hrubou silou zastavilo reformný proces v strane a v spoločnosti. Nastala éra prehlbujúcej sa kolektívnej apatie.

Keď sa v januári 1969 na Václavskom námestí v Prahe upálil študent Ján Palach, jeho meno obletelo svet. Dodnes je symbolom odporu voči ruskej invázii a nastupujúcej normalizácii, jeho biografia je zdokumentovaná, jeho čin je zasadený do historických kontextov. Peter Kalmus svoju výstavu venuje obetiam ruskej invázie, o ktorých naopak nevieme takmer nič: tridsiatim prevažne mladým mužom a ženám, ktorí v letných dňoch 1968 prišli na území Slovenska o život. Pre Kalmusa bolo leto 1968 podľa vlastných spomienok úžasné. Oslávil pätnáste narodeniny, získal svoj prvý občiansky preukaz, okúsil chuť dospelosti, závan slobody šíriacej sa kvetinovou a beatnickou generáciou, a po prvý raz sa stretol so svojím otcom Wolfgangom, ktorý sa o rok neskôr vrátil do SRN a bol odsúdený za emigráciu. Stredu 21. augusta zažili spolu s rodinou v Piešťanoch, kade sa prehnali tanky.

Ak vypočítame priemernú dĺžku života obetí, vyjde nám číslo 33,33. Je zhoda s takzvanými Kristovými rokmi čisto náhodná, alebo to má hlbší význam? Najmladšia obeť mala 2 roky, najstaršia 75. Ich príbehy sú rôzne, niektorí sa postavili tankom do cesty alebo hádzali na ne kamene, iní jednoducho boli v nesprávnom čase na nespránom mieste. Všetky obete však spája, že sa stali súčasťou našej kolektívnej pamäte a ich pripomínaním si môžeme ešte intenzívnejšie uvedomiť, že naša sloboda nie je samozrejmosťou.

Tvorba Petra Kalmusa sa vyznačuje vysokou citlivosťou voči porušovaniu princípov demokracie. Viaceré jeho diela sa vzťahujú k najmocnejším totalitným režimom 20. storočia – nacizmu a komunizmu. V inštalácii 33,33 formou abstrahovanej kresby pripomínajúcej policajný záznam z miesta činu symbolicky prinavracia telo obetiam a dáva priestor tým, na ktorých by sme nemali zabudnúť. Súkromné traumy mnohých rodín v bývalom Československu majú verejný význam a podľa umelca by verejným záujmom dnes mala byť zvýšená miera ostražitosti, v ére takzvaných fake news, prostredníctvom ktorých sa útoky na princípy demokracie preniesli z reálneho do virtuálneho priestoru, kde jeden štát formou propagandy zasahuje do suverenity iného štátu a znemožňuje vecnú diskusiu. Nehovoriac o reálnych vojnových konfliktoch neďaleko našich hraníc ako anexia Krymu a vojna na východnej Ukraine. Okrem témy slobody, odvahy, občianskej kuráže a spravodlivosti je i táto myšlienka motívom Kalmusovej výstavy.

Gabriela Kisová

kurátorka výstavy

Ludvík Vaculík, 2000 slov, Literární listy, 27.6.1968

Zoznam obetí zverejnený na webovej stránke UPN, www.upn.gov.sk ↗